nepovinný príd. (o veci) kt. nie je povinný; dobrovoľný: n. vyučovací predmet;
nepovinne prísl.
nepovinný -ná -né príd.
nepovinný -ná -né príd. ▶ založený na dobrovoľnosti, ponechaný na voľbu jednotlivca, umožňujúci výber, fakultatívny; syn. dobrovoľný, nezáväzný, voliteľný; op. povinný: n. údaj, parameter; nepovinné očkovanie proti chrípke; vybrať si n. predmet; Tretí dôchodkový pilier je nepovinný a opiera sa o príspevky zamestnancov a zamestnávateľov. [HN 2004]
dobrovoľný založený na dobrovoľnosti; uskutočňovaný, konaný slobodne, bez prinútenia (op. nútený, povinný) • nenútený: dobrovoľné, nenútené emigrantstvo; dobrovoľný, nenútený pobyt • slobodný: slobodné rozhodnutie • nepovinný: nepovinný predmet, nepovinné členstvo v organizácii
nepovinný ktorý nie je určený ako povinnosť, ktorý nie je uskutočňovaný povinne (op. povinný) • dobrovoľný: nepovinná, dobrovoľná vojenská služba • voliteľný • výberový • kniž. fakultatívny (pri ktorom je možnosť voľby; op. záväzný, obligátny, obligatórny): voliteľný vyučovací predmet; voliteľná, výberová prednáška • nezáväzný • možný (ktorý sa neriadi záväznou normou, záväzkom a pod.; op. záväzný): prijať jedno z nezáväzných, možných riešení • neobligátny
nepovinný príd. ktorý nie je povinný, dobrovoľný: škol. n. predmet, n-é vyučovanie;
nepovinný, nepovinen príd nemajúci povinnosť: gestly woz na treti den se prazni nawraťi, nyčž gest nepowinny (platiť) (ZVOLEN 1702); nepowinen Buch spasiti hrissnika (MS 1758); indebitus: nepowinny, nepowinneň (KS 1763); -e prísl: indebite: nehodňe, nepowinňe (KS 1763); -osť ž nezáväznosť, voľnosť: indebitum: nepowinnost; independentia: nagwetssy sloboda, nepowinnost (KS 1763) nezávislosť