nepovšimnutý príd. ktorému sa nevenuje pozornosť; nezbadaný: n-á publikácia, ostať n.;
nepovšimnute, nepovšimnuto prísl.
nepovšimnutý -tá -té príd.
nepovšimnutý -tá -té príd. ▶ ktorý nepritiahol pozornosť, záujem, ktorého si nik nevšimol, nezbadaný: n. chodec; nepovšimnuté dielo; n. faul; Nedalo sa naňho nedívať, nemohol zostať nepovšimnutý. Mal atletickú postavu. [L. Ťažký]; Naše osamostatnenie sa stane takmer nepovšimnutou epizódou. [A. Hykisch]; Rým medzi mojím krstným menom a priezviskom bol pre mňa novým, doteraz nepovšimnutým javom. [S. Rakús]
opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sám • samotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotný • osamelý • osamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený strom • osirotený • osirelý • osirený • poet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psík • bezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné deti • zabudnutý • nepovšimnutý • stratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekovia • expr.: samučičký • samunký
2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2
nepovšimnutý príd. ktorému sa nevenuje pozornosť, ktorého si nevšímame: n. človek; (dcéra) opustená, nikým nepovšimnutá (Stod.); Verše na verejnosti ostali temer nepovšimnuté. (Vlč.)