nepostihnuteľný -ná -né príd.
nepostihnuteľný -ná -né príd. 1. kniž. ▶ ktorý nemožno zmyslami, rozumom postihnúť, postrehnúť, pochopiť, rozlíšiť, nepostrehnuteľný: n. detail; nepostihnuteľná zmena; nepostihnuteľné napätie, chvenie; Ale nájdite niečo proti myšlienke! Je taká nehmotná, nepostihnuteľná, a predsa tak bolí! [P. Andruška]; Začala spievať sama. Melódia bola už nepostihnuteľná. [R. Jašík] 2. i práv. ▶ na ktorom al. za ktorý nemožno uplatniť postih za porušenie zákona, ktorý ostáva bez trestu, beztrestný: n. priestupok; trestne n. príživník; deti do 14 rokov sú zákonom nepostihnuteľné; Vyspelá technológia umožňuje nelegálne kopírovanie masovým a v podstate nepostihnuteľným spôsobom. [Pt 2000] 3. práv., ekon. ▶ ktorý je legislatívne chránený a nemožno ho vziať, odňať, neodňateľný: nepostihnuteľná suma pri exekúcii; nepostihnuteľné vedľajšie príjmy; nepostihnuteľná časť mzdy časť čistého príjmu, ktorá musí zamestnancovi zostať na živobytie
nebadaný ktorý ťažko môžeme zbadať, všimnúť si (op. viditeľný, zreteľný) • nezbadaný • nepozorovaný • nespozorovaný • nestrážený: ne(z)badaný, nepozorovaný príchod; odišiel v ne(s)pozorovanej, nestráženej chvíli • nebadateľný • nezbadateľný • nepozorovateľný • nespozorovateľný • neviditeľný (ktorý sa nedá vidieť, zbadať): ne(z)badateľný, ne(s)pozorovateľný nástup choroby; neviditeľné poškodenie organizmu • nepostrehnuteľný • kniž. nepostihnuteľný • poet. nevidný (Vajanský, Hviezdoslav) • zastar. nevidomý (ktorý sa nedá postrehnúť, spozorovať): nepostrehnuteľné zlepšenie vzťahov; vedie ho akási nepostihnuteľná, nevidomá sila • nenápadný • nezreteľný (op. nápadný): nenápadný, nezreteľný náznak zlepšenia situácie • neciteľný (ťažko vnímateľný zmyslami): nebadaný, neciteľný závan vetra • nepatrný • nepoznateľný (pre malý počet, veľkosť, intenzitu málo vnímateľný): nepatrný, nepoznateľný odklon od pôvodného cieľa • pozvoľný • pomalý (pre malú intenzitu, rýchlosť málo vnímateľný): pozvoľný, pomalý únik tepla; nebadaná, pozvoľná zmena
p. aj malý
nepostihnuteľný p. nebadaný
nepostihnuteľný príd. ktorý nemožno postihnúť, zbadať, vystihnúť: n. úmysel (Gráf);
nepostihnuteľne prísl.