neposluch, -u m. zried. neposlušnosť, neposlúchnutie: klzká cesta neposluchu (Vaj.); Pridajú mu len za neposluch. (Ráz.-Mart.)
neposluch m. expr. neposlušné dieťa, neposlušník: Ti ňeposluch jeden soplaví! (Vieska n. Žit. ZM)
neposluch m neuposlúchnutie, neposlušnosť: skrze neposluch ten ysty knez dal ho (Maváska) wypalyty w chotary wlastnem (TRENČÍN 1578); aby pro ten swuog neposluch neb nepočuw Balass do kazne mestskeg byl oddany (S. ĽUPČA 1616); mladssi bratria starssieho nechteli posluchat a skrze ten neposluch se diel učzinil (KRASŇANY 1665); mnoho defectuw sem nassel, obzlasstnie pro neposluch (DUBNICA n. V. 1722)