neposlušný príd. kt. nepočúva, neposlúcha, nerád plní príkazy: n. syn;
neposlušne prísl.;
neposlušnosť -i ž.: občianska n. nerešpektovanie nariadení výkonnej moci
neposlušnosť -ti ž.
neposlušnosť -ti ž. ▶ vlastnosť al. postoj toho, kto je neposlušný, kto nie je ochotný plniť cudzie príkazy, rešpektovať výchovné úsilie, dohodnuté normy, postupy a pod.; op. poslušnosť: detská n.; politická, stranícka, pracovná n.; pokarhať žiakov za n.; nabádať, vyzývať na občiansku n. na nerešpektovanie nariadení výkonnej moci; Štúr, Hurban a Hodža vyhlásili 19. septembra 1848 na Myjave Deň slovenskej neposlušnosti voči Uhorsku a konštituovali Slovenskú národnú radu
neposlušný príd. ktorý neposlúcha, neplniaci rozkazy, želania niekoho: n-é dieťa, n-á žena; pren. n-é vlasy rozhádzané; n-é oči (Gráf) ktoré nemožno ovládať, stále sa pohybujúce;
neposlušnosť, -ti ž.
neposlušnosť ž. nedostatok poslušnosti, neposlúchanie: Zapamataj si, že u nás sa ňeposlušnozď ňeviplácá (Lapáš NIT)