neporiadny príd.
1. kt. nedbá na poriadok, nedbanlivý; svedčiaci o neporiadku: n-i chlapci; n-a domácnosť
2. neusporiadaný, rozháraný: viesť n. život;
neporiadne prísl.: n. oblečený;
neporiadnosť -i ž.
neporiadnosť -ti ž.
neporiadnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto je neporiadny, kto si neplní v potrebnej miere povinnosti, nedbá na poriadok vo veciach al. vo svojom okolí; syn. nedbanlivosť, nedbalosť: vyhrešiť niekoho za n. a lenivosť; častou príčinou hádok je n. jedného z partnerov; hnevá ma n. niektorých ľudí; ľudstvo oľutuje svoju n. pri likvidovaní vesmírneho odpadu; Karol s nostalgiou myslel na Karolínku, ktorá má vždy dosť trpezlivosti a nikdy mu nevyčíta neporiadnosť. [V. Švenková]; Už nejedna hrdličia rodina doplatila na neporiadnosť pri stavaní hniezda. [KSl 1959]
neporiadnosť nedbanie na poriadok • neporiadnictvo: je známy svojou neporiadnosťou • nedbajstvo • nedbanlivosť • nedbalosť • daromnosť • darebnosť • darobnosť: pre jeho nedbajstvo, daromnosť vznikla škoda • pejor.: lajdáctvo • lajdáckosť • hovor. pejor.: šlendriánstvo • šlendriánskosť • subšt. bordelárstvo
1. nedbajúci na poriadok, nestarajúci sa o poriadok, nedbanlivý, nedbalý: n-a žena, n-a osoba; Zazrie pavučinu na stene, hneď si pomyslí, že sme neporiadni. (Stod.) Chlapcov doma vyhrešila, že sú v škole neporiadni. (Fr. Kráľ); n-e zaobchádzanie s niečím;
2. zried. ktorý je v neporiadku, v ktorom je neporiadok: n-e vlasy (Žáry);
neporiadne prísl.;
neporiadnosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, kto je neporiadny;
2. zried. vlastnosť toho, čo je v neporiadku, neporiadok: Z druhej strany zatemňovala jej (uhorskej krajiny) slávu vnútorná neporiadnosť. (Kal.)