neporaziteľný príd. kt. sa nedá poraziť, nad kt. sa nedá zvíťaziť, nepremožiteľný: n-á armáda, n. pretekár;
neporaziteľnosť -i ž.
neporaziteľný -ná -né príd.
neporaziteľný -ná -né príd. ▶ nad ktorým nemožno zvíťaziť, nadobudnúť prevahu, ktorý nemožno poraziť, premôcť; syn. nepremožiteľný, nezdolateľný; op. poraziteľný: n. hrdina, bojovník; mýtus neporaziteľnej armády; nijaký súper nie je n.; Človek si musí vážiť sám seba, v každom človeku sa nájsť a uctiť, lebo iba takýto človek sa môže stať neporaziteľným. [V. Šikula]; Zlo je večné a neporaziteľné: poraziteľná je však úzkosť z neho. [I. Kadlečík]
neporaziteľný p. nepremožiteľný
nepremožiteľný ktorý sa nedá premôcť • neprekonateľný: nepremožiteľný, neprekonateľný súper; zmocnil sa ho neprekonateľný strach • nezdolateľný • nezdolný: nezdolateľná armáda; nezdolateľná, nezdolná túžba • neporaziteľný (obyč. v boji al. v súperení): neporaziteľný nepriateľ; neporaziteľný šachista • nedobytný • pevný (ktorý sa nedá vojensky dobiť): nedobytný, pevný hrad • nezlomný • neskrotný (o duševných pocitoch a ich prejavoch): nezlomný odpor; nechal sa uniesť neskrotným hnevom
neporaziteľný príd. nedajúci sa poraziť, nad ktorým nemožno zvíťaziť: n-á armáda, n-á ideológia;
neporaziteľnosť, -ti ž.