nepolepšiteľný príd. nenapraviteľný (význ. 1): n. žiak, zlodej;
nepolepšiteľnosť -i ž.
nepolepšiteľný -ná -né príd.
nepolepšiteľný -ná -né príd. ▶ ktorý sa nemôže al. nechce polepšiť, napraviť, stať lepším (obyč. z mravnej stránky) al. ktorý nechce zmeniť svoje zvyklosti, postoje, názory; syn. nenapraviteľný: n. hriešnik, záletník, sukničkár; n. recidivista, pijan; si n. idealista, výmyselník, klamár; som n. optimista, verím, že sa situácia zlepší; Zoltán bol nepolepšiteľný teoretik. Danici rozpitval aj ich intímny život. [I. Hudec]; Skeptici hovoria, že človek je nepoučiteľný a nepolepšiteľný, preto potrebuje nad sebou tvrdú ruku pevného režimu alebo vládcu. [LČN 1998]
nenapraviteľný ktorý sa nedá napraviť, zlepšiť, odčiniť • nepolepšiteľný: mal povesť nenapraviteľného, nepolepšiteľného alkoholika; nepolepšiteľný recidivista • notorický (trvalo známy niečím negatívnym): je to notorický povaľač • expr. večný: znovu sa ozvali tí istí, veční nespokojenci • pren. expr. beznádejný: nedá si poradiť, je to beznádejný prípad! • pren. nevyliečiteľný: nevyliečiteľný optimista
nepolepšiteľný p. nenapraviteľný
nepolepšiteľný príd. ktorý sa nedá polepšiť, nenapraviteľný: n. človek, n. zlodej;
nepolepšiteľnosť, -ti ž.
nepolepšiteľný [-tedl-] príd kt. sa nedá polepšiť, nenapraviteľný: inemendabilis: nepoprawytedlny, nepolepssytedlny (KS 1763)