nepohnuteľný príd. ktorým sa nedá pohnúť; pevný, stály: v onom strede sveta nepohnuteľnom (Hviezd.); n. majetok, správ. nehnuteľný;
nepohnuteľnosť, -ti ž.
nepohnuteľný [-ted(e)l-] príd 1. kt. sa nedá pohnúť, nehybný: knez stogi zde nepohnutedlni gak negaka modla (VP 1764); kamene nepohnutedlne, neme, hluche (SPr 1783) 2. nezvratný, neodvolateľný; pevný, neochvejný: wieru pewnú a nepohnutedlnu k Wassi Milosti mam (ROKYTNICA 1567); stala a nepohnutedlna wira (ŠV 1675); Bože, nepohnutedlny gsau saudowé twogy (AgS 1708); wule bozka wečna, nepohnutedlna (CA 18. st) 3. (o záväzkoch) nezmeniteľný, neporušiteľný: tento testament za nepohnutedlni a za staly byty prosim (ŽILINA 1652) 4. práv (o majetku) nehnuteľný: strany statku meho nepohnutedelneho tak y pohnutelneho (B. BYSTRICA 1670); stateček mogim sinom, gak wrchni, tak nepohnutedlny poručam (DUBNICA n. V. 1713); -e prísl 1. nehybne: Kalipso nepohnutedlne stogyce Telemacha slúchala (PT 1778) 2. pevne, neochvejne, nezmeniteľne: pan Gasspar nepohnutedlnie ma slybyti (KRASŇANY 1576); w predsewzety nepohnutedlne a mocne pretrwat (KoB 1666) 3. v nehnuteľnosti, nehnuteľne: cžo se doticže domu zo wsseczkimy weczimy prinaležegiczimy nepohnutedlne, ma polowicza wsseczkich weczi prisluchat na sirotu Absolon Gyurowu (JELŠAVA 1679); -osť ž nehybnosť, pevnosť, stálosť: Buh pro swu nepohnutedlnost skala se nazýwa (SR 17. st); incommobilitas: nepohybnosť, nepohnutedlnosť (KS 1763)