nepodmienečný príd.: práv. n. trest ktorého výkon nie je odložený, op. podmienečný;
nepodmienečne prísl.: odsúdený na 2 roky n.
nepodmienečne prísl.
nepodmienečne prísl. i práv. ▶ v platnosti bez akýchkoľvek podmienok, výhrad; bez možnosti výkon odložiť; op. podmienečne: odsúdiť páchateľa na päť rokov n.; športovec dostal dištanc na dve stretnutia n.; mať n. zastavenú činnosť; Senát však benevolentný nebol a vymeral mu osemnásť mesiacov nepodmienečne. [Vč 1974]