nepodmienečný príd.: práv. n. trest ktorého výkon nie je odložený, op. podmienečný;
nepodmienečne prísl.: odsúdený na 2 roky n.
nepodmienečný -ná -né príd.
nepodmienečný -ná -né príd. i práv. ▶ ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorého výkon nie je možné odložiť; op. podmienečný: n. trest odňatia slobody; obvineným hrozí za lúpež niekoľkoročné nepodmienečné väzenie; Za kopnutie súpera v prerušenej hre bol hráč potrestaný nepodmienečným zastavením činnosti na tri súťažné stretnutia
bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trest • úplný: úplná kapitulácia • kategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákaz • bezvýhradný • absolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosť • expr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosť • nevyhnutný • okamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy