nepodložený príd. nepodopretý vecne, dôkazmi ap., neodôvodnený: n-é obvinenie, správy;
nepodložene prísl.;
nepodloženosť -i ž.
nepodložený -ná -né príd.
nepodložený -ná -né príd. 1. ▶ o ktorom možno pochybovať, ktorému sa nedá úplne veriť, ktorý nie je ničím podložený, neopodstatnený, nedôveryhodný: n. mýtus, chýr; n. strach, hnev; odmietnuť nepodložené fámy; Celá esej sa utápala v nepodložených invektívach, čo aj na laika, ako som bol ja, zapôsobilo nechutne. [P. Jaroš] 2. ▶ ktorý nemožno zdôvodniť, nezdôvodniteľný; syn. neodôvodnený, neopodstatnený: ničím n. predpoklad; nepodložená sťažnosť; vecne nepodložené tvrdenie; právne n. zásah ochranky; ekonomicky nepodložené odporúčania; Čo bolo pred krízou? Prudký, nepodložený rast na finančnom trhu. Teda bublina. [HN 2009]
bezdôvodný ktorý nemá dôvod, príčinu (op. odôvodnený) • neodôvodnený: bezdôvodné, neodôvodnené podozrievanie • neopodstatnený (op. opodstatnený): neopodstatnený hnev • apriórny • nepodložený • nepodopretý (ktorý je bez dôkazov, nezdôvodnený; op. podložený, podopretý): apriórne tvrdenie; nepodložené, nepodopreté obvinenie • neoprávnený (op. oprávnený) • bezpodstatný: neoprávnená, bezpodstatná žiadosť, obava • bezpríčinný: bezpríčinný smiech • bezpredmetný: bezpredmetná námietka • expr.: planý • jalový: planý, jalový poplach • zbytočný (ktorý nemusel byť, pretože nemal dôvod): narobili zbytočný rozruch • zried. bezzákladný
p. aj nezaslúžený, nespravodlivý
neodôvodnený ktorý nie je podopretý (dostačujúcimi) dôvodmi (op. odôvodnený) • bezdôvodný: niet príčin na neodôvodnené, bezdôvodné obavy • neoprávnený • neopodstatnený (op. oprávnený, opodstatnený): neoprávnené, neopodstatnené obvinenie • nepodopretý • nepodložený (bez uvedenia dôkazov a pod.): predložiť ničím nepodopretý, nepodložený návrh • bezpredmetný • bezpríčinný • bezpodstatný • zried. bezzákladný (úplne bez odôvodnenia): mať bezpredmetné požiadavky • bezúčelný • nezmyselný (bez účelu, bez zmyslu): bezúčelné, nezmyselné mrhanie; bezúčelné výdavky • zbytočný • márny • daromný (vyvolaný nezávažnými dôvodmi): zbytočná hádka; Načo bol tvoj márny, daromný strach?; trápil ju zbytočným, daromným podozrievaním • jalový • expr. planý: planý, jalový poplach
p. aj nespravodlivý 2, nezaslúžený
nepodložený p. neodôvodnený
nespravodlivý 1. ktorý nekoná v zhode so zásadami nestranného hodnotenia al. práva; svedčiaci o tom (op. spravodlivý) • zastar. skrivodlivý: nespravodlivý, skrivodlivý sudca; nespravodlivý, skrivodlivý trest • bezprávny (založený na bezpráví): bezprávny postup voči niekomu • zaujatý (op. nestranný): byť príliš zaujatý voči niekomu; zaujaté hodnotenie • predpojatý (vopred nespravodlivo posudzujúci): mať predpojatý názor na niekoho • zlý (krivdiaci iným): byť zlý k podriadeným
2. bezdôvodne neprajný, poškodzujúci (op. spravodlivý) • neodôvodnený • neopodstatnený • neoprávnený • bezdôvodný (op. odôvodnený, opodstatnený, oprávnený): neodôvodnené, neopodstatnené prenasledovanie • neprimeraný (nezodpovedajúci previneniu, pravidlám hodnotenia a pod.; op. primeraný): neprimeraná klasifikácia žiaka; neprimeraný trest • nepodložený • krivý (bez dôkazov): nepodložené, krivé obvinenie
nepodložený príd. nemajúci podklad, oporu v dôkazoch, v dôvodoch, v materiáli ap.: n-é tvrdenie, n-é obvinenie;
nepodloženosť, -ti ž.