nepoctivý príd. nestatočný, nečestný: n. pracovník, predaj, n-é konanie;
nepoctivo prísl.;
nepoctivosť -i ž.
1. iba jedn. k nepoctivý
2. nepoctivý čin: dopustiť sa n-í
nepoctivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
nepoctivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ porušujúci morálne zásady, konajúci v rozpore s poctivosťou, čestnosťou; syn. bezcharakterný, nečestný; op. poctivý: n. podnikateľ; postihovať nepoctivých obchodníkov a výrobcov; ak človek ignoruje svoje svedomie, postupne sa stáva čoraz nepoctivejším; Ak naletíte nepoctivému predajcovi, môžete sa sťažovať. [HN 2009] 2. ▶ (o konaní, postojoch) založený na nečestnom prístupe; porušujúci princípy etiky, platné pravidlá; syn. nestatočný, podvodný; op. poctivý, čestný: nepoctivá hra; n. zisk; nepoctivé praktiky; mať nepoctivé úmysly; svoje bohatstvo získal nepoctivým spôsobom ◘ parem. bibl. kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom
bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakterný • nečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsob • bezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kosti • fraz. kam vietor, tam plášť • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanie • nestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osobou • predajný • hrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politici • nízky • podlý (mravne zlý): nízke, podlé konanie • pejor.: ničomný • naničhodný • podliacky • pľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá duša • hovor. pejor. gaunerský
nečestný ktorý porušuje morálne zásady spoločnosti tým, že klame, podvádza, zrádza a pod. (op. čestný, statočný) • nestatočný • nepoctivý: never mu, je to nečestný, nestatočný človek; nečestné, nepoctivé konanie • nesvedomitý • neseriózny: bolo to od neho nesvedomité; nečestný, neseriózny prístup • bezcharakterný • necharakterný • bezzásadový: bezcharakterný, necharakterný donášač; nečestný, bezzásadový obchodník • zlý • podlý • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky (veľmi porušujúci morálne zásady): nečestný, zlý, podlý úmysel; viesť ničomný, naničhodný život • podvodný • podvodnícky (ktorý podvádza): vymámiť niečo podvodným, podvodníckym spôsobom • nízky • zried. nepočestný • kniž. nekalý • expr. špinavý: nízky, špinavý charakter; má s ňou nepočestné, nekalé plány; špinavý obchod, boj • hovor.: neférový • unfér, pís. i unfair: neférová hra; je to od teba unfér • pejor. čachrársky
nečistý 1. obsahujúci neželateľné zložky (op. čistý, rýdzi): nečistý kov, nečistá pleť • zakalený: zakalený roztok; nečistý, zakalený zrak (od alkoholu) • falošný • nepravý (obyč. o zvuku): zahrať falošné, nepravé tóny
2. porušujúci isté pravidlá, normy, obyč. týkajúce sa mravnosti (op. čistý, čestný, statočný) • nečestný • zlý • expr.: čierny • špinavý: hrať s niekým nečistú, nečestnú hru; mať čierne, špinavé svedomie • nestatočný • nepoctivý: mať nestatočné, nepoctivé úmysly • pochybný • ničomný: človek s pochybnou, ničomnou minulosťou • hriešny (obyč. v pohlavnom živote): nečisté, hriešne telo
3. p. špinavý 1
nepoctivý 1. ktorý prišiel o svoju pohlavnú nedotknutosť (op. poctivý) • nepočestný: nepoctivá, nepočestná dievčina
2. p. nečestný
nepoctivý príd. mravne chybný, nemorálny, nečestný, nepočestný: n. človek, n. zárobok;
nepoctivo prísl.: n. získané peniaze;
nepoctivosť, -ti ž.
1. bez mn. č. nedostatok poctivosti, nečestnosť;
2. nepoctivý skutok, čin: dopustiť sa n-i
nepoctivý príd. nestatočný, nečestný: To je nepoctiví šlovek (Kameňany REV); Ani s ním nehovor, to je jede_nepoctiví chlap (Val. Belá PDZ)
nepoctivý [-ct-, -c(t)l-] príd 1. (o človeku a jeho skutkoch) nečestný, nepočestný; nemravný: czlowieka, kterzyz zaklety gest za smrt, nebo mord, nebo kteryzkolwiek kus nepotcztiwy (ŽK 1473); jezdliže by ktery mistr aneb tovariš zdochnuteho kona podkovu odrapil, ten ma za nepoctiveho uznan byti (B. BYSTRICA 1617 CM) L. z nepocztiweg lože splozeny (MARTIN 1731) nemanželský; v nadávkach: kurwa nepocztywa; pes stary nepocztliwy (TURIEC 1589) 2. neslúžiaci ku cti; (o výrokoch) hanlivý, potupný, neslušný: zemany slowy nepotczwymi (!) hanyl (L. HRÁDOK 1501 SČL); nepoctiwe zarty a smiechi wiwazati (MS 1758); pakližeby towariss ussiel, ma za ním (majster) nepocztiwy list pisaty (CA 1759); -e prísl 1. nečestne, hanebne: ma za nym (učňom) pisano bity, že se nepoctive zachoval (CA 1580 E); inhoneste: nepoctiwě (PD 18. st) 2. ponižujúco, potupne: nyeprátzel nyepotzlive meno tve znyevásuje (HPS 1752); (instans) nepoctiwe zo wsseckimj zemany zachodi (D. JASENO 1754) 3. nemravne, necudne: Ismael často w nocy k neg (k dcére) prihaza, s nu sa nepoctywe poyhrawa (MiK 18. st); -osť ž 1. nečestný, nepoctivý čin; nemravnosť: ten se mosy swiedomim braniti, czoz gemv za winu dawagi o nepotctiwost (ŽK 1473); Albert S. Martynowy N. kurwarstwo na oczy nametaty se opowazyl, kteru wynu a nepoctiwost dosweczyty actorem nemohol (KRUPINA 1684); infamo: na dobrég powestj utrhám aneb o nepoctiwostj rozhlassugem (KS 1763) 2. neúcta, potupa, zneuctenie: ssarhowa vchitila mne za bradu, kteru wecz pokladal sem sobe za welyku nepocztiwost (KREMNICA 1619)