nečestný ktorý porušuje morálne zásady spoločnosti tým, že klame, podvádza, zrádza a pod. (op. čestný, statočný) • nestatočný • nepoctivý: never mu, je to nečestný, nestatočný človek; nečestné, nepoctivé konanie • nesvedomitý • neseriózny: bolo to od neho nesvedomité; nečestný, neseriózny prístup • bezcharakterný • necharakterný • bezzásadový: bezcharakterný, necharakterný donášač; nečestný, bezzásadový obchodník • zlý • podlý • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky (veľmi porušujúci morálne zásady): nečestný, zlý, podlý úmysel; viesť ničomný, naničhodný život • podvodný • podvodnícky (ktorý podvádza): vymámiť niečo podvodným, podvodníckym spôsobom • nízky • zried. nepočestný • kniž. nekalý • expr. špinavý: nízky, špinavý charakter; má s ňou nepočestné, nekalé plány; špinavý obchod, boj • hovor.: neférový • unfér, pís. i unfair: neférová hra; je to od teba unfér • pejor. čachrársky
nepoctivý 1. ktorý prišiel o svoju pohlavnú nedotknutosť (op. poctivý) • nepočestný: nepoctivá, nepočestná dievčina
2. p. nečestný
nepočestný 1. p. nepoctivý 1 2. p. nečestný
nepočestný príd. mravne chybný, nemravný, nečestný, nepoctivý: n-é úmysly;
nepočestne prísl.;
nepočestnosť, -ti ž.
nepočestný [-s(t)ný] príd 1. nečestný, nepoctivý: gestli bi se mistrowy wiučenec natrefil z nepocestneho cechu (CA 1647) 2. nemravný, necudný: (stav manželský) y pro wywarowani nepocestnich a neporadnych chlipnosti gest vstanoweny (TRENČÍN 1635); immodestus: nemráwny, nestydliwy, nepočestny (KS 1763); -osť ž 1. neúcta k niečomu: zdaliž Dawid nepoczesnost uczinil korune sweg, kdiž Saulowi odpustil (SQ 1781) hanbu 2. nemravnosť, necudnosť: immodestia: nemráwnost, nepočéstnost (KS 1763)