odnepamäti, pís. i od nepamäti prísl.
nepamäť -ti ž. trochu kniž. 1. ▶ časovo veľmi vzdialená minulosť, najstaršie časy: n. ľudstva; zmysel pre vtip siaha u nášho ľudu až do nepamäti 2. ▶ stav, v ktorom sa na niekoho al. na niečo zabudlo; syn. zabudnutie; op. pamäť: Pretože nemal nijaké skúsenosti s nejakou sebaanalýzou, problém sa zabalil do jemnej pavučinky a ako guľôčka sa všmykol do hlbín nepamäti. [R. Sloboda]; Ďalej si už nespomínam, milosrdná nepamäť, ten milodar, zabudol som. [I. Kadlečík]; So svojou nepamäťou bojujem zošitmi zápiskov. [Sme 2009] ▷ od nepamäti ↗ odnepamäti
odnepamäti, pís. i od nepamäti prísl. trochu kniž. ▶ pokiaľ siaha pamäť človeka, od veľmi dávnych čias, oddávna, odjakživa: ľudia o. túžili žiť večne; konflikty sú o. súčasťou života; Krása a bohatstvo sa odnepamäti priťahujú. [P7 2004]; Apokalyptické predstavy, vízie konca sveta, či aspoň konca civilizácie v jej dnešnej podobe, sprevádzajú ľudstvo odnepamäti. [Týž 2010]
odjakživa od dávnych čias, od (veľmi) dávnej minulosti • oddávna: lipa tu rástla odjakživa, oddávna • odvždy • vždy • hovor. vždycky: tento potok sa odvždy, vždy, vždycky na jar vylieval • expr. odnepamäti, pís. i od nepamäti: poznám ho od nepamäti • zastar. odakživa (Hviezdoslav, Timrava) • nár. odbohsveta • fraz.: čo svet svetom stojí • čo svet pamätá