neostrý -rá -ré príd.
neostrý -rá -ré príd. i odb. 1. ▶ nemajúci zreteľné, výrazné obrysy, črty; syn. nezreteľný, nejasný; op. ostrý: neostrá kontúra budovy; monitor má n. obraz; mať neostré videnie do diaľky; zjavila sa neostrá silueta vojaka; V kupé sa ticho mihocú neostré tiene - len tie dokážu pohladkať bez dotyku. [DF 1999]; V prípade farebných snímok pôsobí neostré pozadie veľmi príjemne a motív na ňom veľmi dobre vynikne. [VNK 2001] 2. ▶ ktorý nemožno jasne stanoviť, uspokojivo definovať, ktorý sa ťažko uvedomuje, nevyhranený; op. ostrý: Ešte ho striasa tá, našťastie už neostrá, predstava. [A. Baláž]; Kde je však hranica medzi normálnym a patologickým? Podľa psychiatrov je táto hranica veľmi neostrá. [Sme 1998]; Samotné výroky sú také mnohoznačné, náznakové, neostré a triviálne zároveň, že samy sebe ponúkajú nespočetné množstvo interpretácií. [DF 2000]
matný 1. ktorý má málo lesku (op. lesklý); ktorý má malú intenzitu žiarenia, zvuku (op. intenzívny) • mdlý: matný, mdlý náter; matné, mdlé svetielko (op. jasné) • nevýrazný • nejasný • slabý: nábytok mal nevýrazný, slabý lesk (op. silný), nejasný, slabý zvuk (op. ostrý, prenikavý) • nepriehľadný • mliečny (o skle upravenom špeciálnou technikou) • neleštený (o povrchovej úprave nábytku): neleštený príborník • zahmlený • zastretý • vodnatý • vodavý • expr. vodový (pripomínajúci hmlu, vodu): uprel na ňu zahmlený, zastretý, vodnatý, vodavý pohľad
2. ktorý nemá prísnu al. viditeľnú podobu • nejasný • nezreteľný • nevýrazný • hmlistý • neurčitý: mať matný, nejasný, nezreteľný dojem; vynárali sa mi nejasné, hmlisté spomienky na detstvo; na tvári mal neurčitý, nezreteľný, nevýrazný náznak úsmevu • neostrý • rozmazaný (obyč. o filme a pod.): neostrá, rozmazaná fotografia
3. p. slabý 2
neostrý 1. p. matný 2 2. p. tupý 1, 2
tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrý • nenaostrený • nenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožom • vytupený • otupený • stupený • zatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky píly • pritupý (priveľmi tupý)
2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblený • plochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stola • neostrý
3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutý • temný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné dunenie • pren. drevený
4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupený • zatupený • kniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatický • letargický • ľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváre • prázdny • bezduchý • bezvýrazný • nevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné oči • oslabený • ochabnutý • necitlivý • kniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly
5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1
neostrý príd. nemajúci jasné obrysy, kontúry, nejasný: n-á fotografia;
neostrosť, -ti ž.
neostrý príd (o človeku) kt. nie je bystrý, nerozumný, hlúpy: nebes: tupy, hlúpy, nerozumny, neostry (KS 1763); -osť ž nerozumnosť, hlúposť: hebeto: zastupugem, tupost, neostrost ďelám (KS 1763)