neoprávnene prísl.
neoprávnene prísl. 1. ▶ bez nejakej zjavnej príčiny, bez dôvodu, neopodstatnene; syn. bezdôvodne, neodôvodnene; op. oprávnene: n. nedocenený román; dostať sa n. pod paľbu kritiky; n. sa na niekom vŕšiť; rozčuľuješ sa celkom n.! 2. i práv. ▶ bez podloženia právnymi dôvodmi, bez oprávnenia, v rozpore so zákonom, s predpismi, s dobrými mravmi; syn. protiprávne; op. oprávnene: n. použité finančné prostriedky; n. vyplatené odmeny, sociálne dávky; n. vniknúť na cudzí pozemok; n. sa obohatiť; Ak by však súd rozhodol, že doterajší majiteľ ochrannej známky bol v registri zapísaný neoprávnene, dôjde k jeho vymazaniu. [Pt 1998]
neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch • bezdôvodne • zried.: bezpodstatne • bezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričal • neopodstatnene • nepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobrali • neoprávnene • neprávom • nezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhody • zbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobil • nepravdivo • klamne • falošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodu • fraz. nič po nič • pre nič za nič • (len tak) mne nič, tebe nič
porov. aj neodôvodnený
2. p. nadarmo 2
neoprávnene 1. p. neodôvodnene 1 2. porov. nezákonný
neoprávnený príd. nemajúci oprávnenie, bez oprávnenia, nepodložený právnymi al. inými dôvodmi, bezdôvodný: n-á nedôvera, výčitka; práv. n-á osoba, n-á držba;
neoprávnene prísl.;
neoprávnenosť, -ti ž.