neodvratný príd. kt. nemožno odvrátiť, nevyhnutný: n. koniec, n-é zlo;
neodvratne prísl.: n. sa blížiť;
neodvratnosť -i ž.
neodvratne 2. st. -nejšie prísl.
neodvratne 2. st. -nejšie prísl. ▶ bez možnosti niečo zvrátiť, zmeniť, niečomu sa vyhnúť; syn. nezvratne: zima sa n. blíži; fajčenie n. ničí zdravie; porážka domácich hráčov sa približuje čoraz neodvratnejšie; Situácia pravdepodobne neodvratne smeruje k tomu, že za vzdelanie budeme musieť platiť. [DF 2000]
neodvratný príd. nedajúci sa odvrátiť, nevyhnutý: n-á katastrofa, n. zánik, n. osud; Odchod je neodvratný. (Kuk.);
neodvratne prísl.;
neodvratnosť, -ti ž.