neodvratný príd. kt. nemožno odvrátiť, nevyhnutný: n. koniec, n-é zlo;
neodvratne prísl.: n. sa blížiť;
neodvratnosť -i ž.
neodvratný -ná -né 2. st. -nejší príd.
neodvratný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ ktorý sa nedá zvrátiť, zmeniť, ktorému sa nedá vyhnúť; syn. nezvratný: n. proces starnutia; n. koniec monarchie; neodvratné zmeny klímy; čeliť neodvratnej porážke, katastrofe; ďalší ozbrojený konflikt bol čoraz neodvratnejší; Dva-tri podpisy spečatili jeho neodvratný osud. [A. Ševčíková]; Akoby už dospela k neodvratnému rozhodnutiu, ktoré ničím nemôže ovplyvniť a zmeniť. [D. Mitana]
neodvrátiteľný, neodvratný p. nevyhnutný 2
nevyhnutný 1. ktorý nemôže chýbať, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nutný: nevyhnutná, nutná pracovná pomôcka; je to nevyhnutné, nutné pre život • bezpodmienečný (ktorého prítomnosť nemôže byť ničím podmienená): nevyhnutná, bezpodmienečná potreba; splniť bezpodmienečnú podmienku • neodmysliteľný • kniž. obligátny: práca je neodmysliteľná súčasť života; splniť si obligátne povinnosti • naliehavý • neodkladný • bezodkladný (ktorého splnenie, existencia a pod. sa vyžaduje okamžite): operácia je naliehavá, neodkladná; treba prijať neodkladné, bezodkladné riešenie • potrebný • náležitý (ktorý sa vyžaduje ako istá podmienka): mať potrebné, náležité vzdelanie; spĺňať potrebné, náležité predpoklady • zastar. nevyhnuteľný
2. ktorý musí za každých okolností nastať, ktorý sa musí stať • nutný • neodvratný • neodvrátiteľný: nevyhnutný, nutný, neodvratný koniec života; neodvratný, neodvrátiteľný trest • nezvratný • nezvrátiteľný • nezmeniteľný (ktorý sa nedá zmeniť): nezvratný, nezvrátiteľný, nezmeniteľný osud • nezadržateľný • nezastaviteľný (ktorému sa nedá zabrániť): nezadržateľný, nezastaviteľný pokrok • zastar. nevyhnuteľný
osudový ktorý je daný akoby osudom, ktorý sa nedá zmeniť • neodvratný • nezvratný: nastala osudová, neodvratná, nezvratná chvíľa rozlúčky; osudová, nezvratná nevyhnutnosť • fatálny • osudný • predurčený • kniž. predestinovaný: osudná, fatálna, predurčená láska • nezmeniteľný • nemenný: nezmeniteľná, nemenná predurčenosť • zried. omenový (Zelinová)
p. aj rozhodujúci, významný, závažný
neodvratný príd. nedajúci sa odvrátiť, nevyhnutý: n-á katastrofa, n. zánik, n. osud; Odchod je neodvratný. (Kuk.);
neodvratne prísl.;
neodvratnosť, -ti ž.
neodvrátiteľný [-tedl-], neodvratný príd kt. sa nedá odvrátiť, nevyhnutný: inaversibilis: neodwrátny, neodwratitedlny (KS 1763)