neochvejný príd. kniž. neotrasiteľný, pevný, nezlomný: n-á dôvera;
neochvejne prísl.: n. veriť;
neochvejnosť -i ž.
neochvejne 2. st. -nejšie prísl.
neochvejne 2. st. -nejšie prísl. trochu kniž. ▶ prejavujúc veľkú duševnú silu, pevné presvedčenie; syn. nezlomne, nezdolne: n. veriť v niečo; ísť, kráčať čoraz neochvejnejšie za svojím cieľom; Pokračovala presne tak, ako to robili všetci starí ľudia v dedine, neochvejne využívajúc svoje právo dôstojnosti. [A. Baláž]; Je neochvejne presvedčený o nevyhnutnosti obrany ľudského života. [Slo 2008]
neochvejný príd. nedajúci sa narušiť, pevný, nezlomný: n-á viera, dôvera, n. zástanca niečoho, n. človek, n. charakter, n-á vôľa, n-é rozhodnutie;
neochvejne prísl.;
neochvejnosť, -ti ž.