neobyčajný príd.
1. kt. sa nevyskytuje často al. pravidelne, nezvyčajný, zvláštny: n. úkaz, n-é meno
2. nevšedný, mimoriadny, výnimočný: n. záujem;
neobyčajne prísl.: n. úspešný veľmi;
neobyčajnosť -i ž.
neobyčajnosť -ti -tí ž.
neobyčajnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť niečoho neobyčajného, čo sa vymyká bežnému stavu, zaužívaným predstavám, čo je iné, ako sa obyčajne vyskytuje; syn. zvláštnosť, nevšednosť, nezvyčajnosť: n. novej budovy; n. archeologického nálezu; myšlienková n. diela; vytvárať atmosféru neobyčajnosti; n. filmu spočíva v jeho deji; Pri úplnom zatmení sú ľudia ochromení a prekvapení neobyčajnosťou tohto úkazu. [Sme 1999] 2. ▶ neobyčajná, nevšedná vec, niečo nezvyčajné, zriedka sa vyskytujúce; syn. zvláštnosť: deň plný neobyčajností; Až ma zmrvili zimomriavky, čo som tak čakala na neobyčajnosť. [A. Chudoba]; A čím tajnejšie sa niekam pozeral, tým väčšiu neobyčajnosť očakával. [P. Jaroš]
cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriaceho • cudzosť • odlišnosť: odlišnosť zvykov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť • nezvyčajnosť • neobyčajnosť: nezvyčajnosť správania
2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodine • cudzosť • chlad • chladnosť • studenosť • ľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmi • odmeranosť • neprívetivosť • nevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadeného • strohosť: strohosť príkazov • odcudzenie • odcudzenosť: vzájomná odcudzenosť • zastar. chladnota
romantika 1. romantický ráz • romantizmus: vlastenecká romantika, vlastenecký romantizmus • romantickosť: romantickosť krajiny • neobyčajnosť • nezvyčajnosť • výnimočnosť • exotika • exotickosť (vlastnosť niečoho, čo je iné, než sa obyčajne vyskytuje): neobyčajnosť, nezvyčajnosť malého mesta; exotika, exotickosť trópov
2. príjemné prežívanie niečoho v mysli, túžobné premýšľanie • rojčivosť • snivosť: dievčenská romantika, rojčivosť • expr. blúznivosť: ženská blúznivosť
3. p. dobrodružstvo
neobyčajný príd. iný, než sa obyčajne vyskytuje, než obyčajne býva, nezvyčajný, zvláštny, nevšedný, mimoriadny: n. človek, n. zjav, n-á udalosť, n-á krása, n-é schopnosti, n. záujem, n-á pozornosť; Hlavou sa mu motali neobyčajné myšlienky. (Jégé);
neobyčajne prísl.;
neobyčajnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niečoho neobyčajného;
2. niečo neobyčajné: Po ničom tak netúži ako po dobrodružstvách a neobyčajnostiach. (Tim.)