neobratný príd. pohybovo nešikovný, málo zručný, nemotorný, ťarbavý; svedčiaci o tom; n. človek; n-é pohyby;
neobratne prísl.;
neobratnosť -i ž.
neobratne 2. st. -nejšie prísl.
neobratne prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ bez primeranej šikovnosti v pohyboch; syn. nemotorne; op. obratne: n. sa zdvihnúť; n. vyskočiť, bežať; n., s ťažkosťami sa obliekať; n. roztrhnúť obal; Nevedia, čoho všetkého sa skôr dotýkať, je toho na tele veľmi veľa. Potom sa akosi skrútnu a neobratne sa milujú. [R. Sloboda]; Z vodky a cigariet nie je mi neskôr najlepšie, čoraz neobratnejšie narábam jazykom, preto vstávam na odchod. [L. Ballek] 2. ▶ s istou ťažkopádnosťou, nemotornosťou, nepružnosťou v myslení, vo vyjadrovaní; op. obratne: vyjadrovať sa zdĺhavo a n.; n. niečo vysvetľovať; n. formulovať vety; autor n. obhajuje svoju tvorbu; s novou situáciou sa vyrovnáva dosť n.
neobratný príd. nemajúci dosť obratnosti, nešikovný, ťarbavý: n. človek, n-é pohyby, mať n-é ruky;
neobratnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niečoho (niekoho) neobratného: n. pohybov;
2. neobratný čin, neobratné správanie