Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

neočakávaný príd. kt. nebol očakávaný, nečakaný, nepredvídaný: n-á návšteva, smrť, n. úspech;

neočakávane prísl.;

neočakávanosť -i ž.

neočakávanosť -ti -tí ž.

neočakávanosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je neočakávané, náhle, s čím sa vopred nerátalo, čo sa neplánovalo; syn. nečakanosť: n. otcovho skonu; n. výsledku zápasu; n. útoku všetkých zaskočila; Chýba napätie, prekvapenie, aspoň štipka neočakávanosti. Autori sa nedokázali odlepiť od povrchu. [Slo 2008]
2. ▶ neočakávané konanie, neočakávaná udalosť; syn. nepredvídanosť: prekvapovať neočakávanosťami; Jedinou neočakávanosťou bolo oficiálne vyhlásenie bývalého oravského monarchu, že sa cíti zdravý. [G. Murín]

neočakávaný príd. ktorý nebol očakávaný, nečakaný, nepredvídaný, prekvapujúci: n-á návšteva, n-é zakončenie, n. koniec, n. útok, n-á smrť;

neočakávane prísl.;

neočakávanosť, -ti ž.

1. bez mn. č. vlastnosť niečoho neočakávaného: n. zmeny;

2. zried. niečo neočakávané: Nášho hrdinu čakala veľmi nepríjemná neočakávanosť. (Jégé)