nenový -vá -vé príd.
nenový -vá -vé príd. 1. ▶ ktorý nie je nový, ktorý je opotrebovaný používaním, nosením, ošúchaný, obnosený, pomerne starý, starší: n. dom; Evelyna naozaj mala migrénu, premávala sa po neupratanom byte v nenovom župane, neučesaná a neupravená. [P. Karvaš]; Musím spomenúť, že Rudo mal cez ruku prehodený akýsi kabát; bol to kus nenový a dávno nie elegantný, akýsi dosluhujúci baloniak. [KŽ 1967] 2. ▶ nezodpovedajúci obsahom, formou súčasným požiadavkám; syn. neaktuálny, starý: nenová, ale užitočná informácia; Táto výstraha, hoci nenová (čo je nové?), vidí sa mi zmysluplnejšia a podstatnejšia než umelý étos a vztyčovanie prstov. [LT 1991] 3. ▶ ktorý nevyniká originálnosťou, pôvodnosťou; už (dávnejšie) známy, všedný, ošúchaný: bol to n. príbeh; nenová téma nesmrteľnosti spracovaná po novom
nenový príd. dosť starý, starší, pomerne starý: n. dom (Karv.)