neni subšt. nie je (→ byť)
neni nedok. subšt. 1. záporný tvar 3. os. sg. slovesa byť ▶ nie je: n. to pravda nie je...; n. tu signál, nepočujem ťa nie je... 2. v ostatných osobách sg. a pl. slovesa byť v postavení samostatnej záporovej morfémy nie ▶ nie som, nie si, nie sme, nie ste, nie sú: ja som neni na to odborník ja nie som...; neni sme hlúpi nie sme...; neni sú takí, ako som si ich predstavovala nie sú...; ako vidím, neni ste najmladší nie ste...; Nemiešaj sa do osudu, neni si boh. [A. Ferko] nie si...
neni, správ. nie je, niet, nieto
néni ž. neskl. (ňéňi) čiast. jstrsl i jzsl (iba v spoj. s menom al. s priezviskom) cudzia (obyč. známa) žena, teta, tetka: Príďe ňéňi M. s Pešťi (Králiky BB); Volali zme Ela néni tú kišašonku (Sebechleby KRU); Nám Bóri néni chodzili prat (Bernolákovo BRA)
div3 I. vetná prísl nie div, neni div/divu i v otázke čo divu, či (je) div? nemožno sa diviť: neny gest dyw, že czlowek vpadne (STRÁŽNICA 1529); nenj diw, ponewadž oni samy teg nesslechetnosty poddanj gsu (WO 1670); nebylo by djwu, žie by nemely co mlatit (DUBNICA n. V. 1722); dar pekny bila Maria, čo techdj diwu, že ona negmilegssy bila Panu Bohu (KT 1753); minime mirum: ne diw (KS 1763); div; div jestli je čudné, prekvapujúce: mirum ni domi est: dyw, gesly doma neni (KS 1763); mistr Gakomus mluwi: Diw ze czlowek vmre, kdiž ssalwia roste (LR5 18. st) II. čast vyj. prekvapenie, podivenie; div, div, že (so záporným slovesom) skoro, temer, len-len že: dyw gsy ocžy newydierem (TRENČÍN 1584); konye dyw ot hladu nepomory (SUČANY 1622); wiczudky daval chudobe, div že ludge nepokapaly (JASENICA 1710) F. pany Keviczka diw nohy neotočzila, pokawad tie penize pozičzaty nedostala (DIVIAKY 1736) veľmi veľa sa nachodila