nenažranec -nca m. pejor. nenásytník (obyč. v nadávke)
nenažranec -nca pl. N -nci m.
nenažranec -nca pl. N -nci m. pejor. 1. ▶ kto je nenažraný, kto sa nevie dostatočne nasýtiť jedlom, kto pôsobí ako sústavne hladný človek a nemá nikdy dosť (často ako nadávka); syn. pažravec: chorobný n.; Tí dvaja div že prstom nevylízali, tak sa nadžgávali. Nenažranci! [Milan Ferko]; Ak ste nenažranec, dopchajte sa chlebom! [V. Šikula] 2. ▶ kto chce mať ustavične viac a viac, nenásytník (často ako nadávka); syn. pažravec: privatizační nenažranci; hŕstka bohatých nenažrancov; klepnúť po prstoch nenažrancom; Dobre im tak, nenažrancom, vlkom! [A. Bednár]; Ľudia jednoducho nechápu, prečo majú zo svojich daní kŕmiť toľko nenažrancov. [P7 2005]
nenásytník kto sa nevie niečím (najmä jedlom) nasýtiť; kto chce stále viac • nenajedenec • nenasýtenec • expr. hladoš • pejor.: nenažranec • nenadžganec • pahltník • pažravec • žráč • žrút • hltavec • hltoň • hltoš
nenažranec p. nenásytník
žiadostivec žiadostivý, neuspokojiteľný človek • expr.: nenásytník • nenasýtenec • nenažranec
nenažranec, -nca m. niž. hovor. pejor. (často v nadávke) nenásytník: obete nové, pre panstvo vaše, nenažranci (Pláv.)
nenažranec m. 1. miest. strsl i zsl expr. kto veľa jedáva, žrút: Takí nenažrane_dzí jídla aj za troch (Dúbravka BRA); Ičo je velkí ňenažraňec, ale bárčo ňezé, koláčóv aj za plech, sám! (Lapáš NIT); ňenažraňec (Tvrdošín TRS, Hor. Ždaňa NB, Breziny ZVO) 2. pejor. chamtivec, nenásytník: Nuž, največí grunt, ďeťí ňemá, a ľen bi habau̯, ňenažraňedz akísik! (Dol. Lehota DK)