nenávisť -i ž. silný (citový) odpor, nepriateľský vzťah, nevraživosť: n. k nepriateľovi; triedna, rasová n.; cítiť, pociťovať n.;
nenávistný príd.: n. pohľad;
nenávistne prísl.;
nenávistnosť -i ž.
nenávistne 2. st. -nejšie prísl.
nenávistne 2. st. -nejšie prísl. ▶ s pocitom a prejavom nenávisti, silného citového odporu, nepriateľstva; syn. nevraživo: n. hľadieť, zazerať, gániť; n. na niekoho kričať, revať; Chlapi neodpovedali, iba si ho premerali očami zlostne a nenávistne. [Ľ. Ondrejov]; A dohadovali sa čoraz nenávistnejšie. Netuším a zrejme sa nikdy nedozviem, prečo sa hádali. [J. Lenčo]; Zatiaľ ma [mačka] len nenávistne pozoruje spoza uplakaného kamenného anjela. [P. Krištúfek]
nenávistný príd. nenávidiaci; vyjadrujúci, prejavujúci nenávisť: n. človek; n. pohľad, hlas, n-é slová;
nenávistnosť, -ti ž.