Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

nenávisť -i ž. silný (citový) odpor, nepriateľský vzťah, nevraživosť: n. k nepriateľovi; triedna, rasová n.; cítiť, pociťovať n.;

nenávistný príd.: n. pohľad;

nenávistne prísl.;

nenávistnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nenávisť ‑i ž.; nenávistný; nenávistne prísl.; nenávist­nosť ‑i ž.

nenávisť -ti ž.

nenávisť -ti -tí ž. (i ku/voči komu, k/voči čomu) ▶ silný citový odpor spojený s nežičlivosťou; nepriateľský vzťah k niekomu, niečomu, neláska; syn. nevraživosť: hlboká, nezmieriteľná n.; dlhodobá vzájomná n.; malicherná, neopodstatnená osobná n.; národnostná, rasová, etnická, náboženská n.; pociťovať n. k nepriateľovi, k sebe samému, ku konkurencii; prechovávať, neprechovávať n. k niekomu, voči niekomu; Od žiarlivosti a závisti je len krôčik k nenávisti. [H. Zelinová]; Nenávisť vyviera zo sklamaných nádejí. [J. Podhradský]; Dve generácie, dva pohľady. Vzniká tak atmosféra prirodzeného plynutia času lások a nenávistí, úspechov i strát. [LT 1999]fraz. slepá nenávisť bezhraničná, nesmierne veľká zášť

nenávisť silný citový odpor spojený s neprajnosťou (op. láska) • hnevzloba: robil to s nenávisťou, s hnevom, so zlobou v srdcikniž. zášť: vzbudzovať zášťnepriateľstvo: žiť v nepriateľstvenevraživosť (nepriateľské naladenie): pociťovať nevraživosť voči niekomuneláska (opak lásky): bol obklopený neláskoufóbia (chorobný odpor voči niekomu, niečomu): fóbia voči cudzincommizantropia (neláska voči ľuďom; op. filantropia)

p. aj zloba


zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobuzlosť: urobiť niečo v zlostihnev: krotiť svoj hnevhovor. jed: je plný jeduexpr. srd: zmocnil sa ho srdnepriateľstvo: žiť v nepriateľstvenenávisť: pociťovať nenávisťnevraživosť: rasová nevraživosťkniž. zášť: vzbudzovať zášť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nenávisť, -ti ž. opak lásky, láskavého pomeru, nevraživosť, silný odpor: cítiť, vzbudiť, prejaviť n. proti (voči) niekomu (niečomu); nezmieriteľná n.; náboženská, rasová, národnostná n.

horieť (zahorieť), blčať n-ou, byť plný n-i proti niekomu (niečomu) prejavovať (prejaviť) veľkú n., veľmi nenávidieť niekoho (niečo)

nenávisť ž. csl nepriateľský vzťah, nevraživosť: To lem z nenávisti potpálil (Rochovce ROŽ); Ešťe sú len deti a už roste nenávizd v nich (Val. Belá PDZ); S teho závidzená prišla nenávist, alebo bitka (Smolenice TRN); Medži ľudzmi barz veľika ňenavijs (Sobrance)
F. mala ho v nenávisci (Bošáca TRČ) - nenávidela ho

nenávisť ž silný odpor k niekomu, niečomu; nevraživosť, op. láska: wsselyaka zwada nenawysti, kterabykoli bola, ty sme zlozyly a wrownaly (L. JÁN 1480 SČL); abi zadna nerest, zwada a nenawist mezy mogimy pritelmy se nespusobyla (KRUPINA 1694); Pane, zbran diablu, aby semeno nenawisty mezy krestiany neroztrasal (AgS 1708)
L. intestinum odium: žaludkowá nenáwist ňečeho (KS 1763) nechuť; sstedrý od skúpjch w nenawisti bjwagj (VP 1764) sú nenávidený; držať, mať v n-i koho, čo naplniť sa n-ou nenávidieť: ti w nenawisti mel gsy kázeň (SK 1697); Boha držy w nenawisti (GV 1755); w nenáwisti máss skutki mikulassowskég sekti, které y yá w nenáwisti mám; kdiž Židé wiďeli zástupi, naplnili sa nenáwisťú (KB 1756); vziať n. na koho, proti komu, vziať v n. koho začať niekoho nenávidieť: (Uryel Buss) wzawsse na nas nenawist z toho, že gsme proty nemu swedczily (ŽILINA 1661); w nenawjst mne wzalj (P. ĽUPČA 1776); hnedky B. proty nemu nenawist wzal (MiK 18. st)

nenávisť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nenávisť
G (bez) nenávisti
D (k) nenávisti
A (vidím) nenávisť
L (o) nenávisti
I (s) nenávisťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) nenávisti
G (bez) nenávistí
D (k) nenávistiam
A (vidím) nenávisti
L (o) nenávistiach
I (s) nenávisťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

nenávisť: →speex →vorbis
ani nenávisť, ani láska ni haine ni amour
a predmet svojej nenávisti et l'objet de sa haine
je nenávisťou a odmietnutím est point refus et haine
láske alebo svojej nenávisti amour ou à sa haine
plným nenávisti a pohŕdania plein de haine et de mépris
po nenávisti alebo zázrakom après la haine, ou miracle
stará nenávisť, ktorá ich la vieille haine qui les
šťastí tak, ako nenávisť bonheur comme la haine
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu