nenávisť -i ž. silný (citový) odpor, nepriateľský vzťah, nevraživosť: n. k nepriateľovi; triedna, rasová n.; cítiť, pociťovať n.;
nenávistný príd.: n. pohľad;
nenávistne prísl.;
nenávistnosť -i ž.
nenávisť -ti ž.
nenávisť -ti -tí ž. (i ku/voči komu, k/voči čomu) ▶ silný citový odpor spojený s nežičlivosťou; nepriateľský vzťah k niekomu, niečomu, neláska; syn. nevraživosť: hlboká, nezmieriteľná n.; dlhodobá vzájomná n.; malicherná, neopodstatnená osobná n.; národnostná, rasová, etnická, náboženská n.; pociťovať n. k nepriateľovi, k sebe samému, ku konkurencii; prechovávať, neprechovávať n. k niekomu, voči niekomu; Od žiarlivosti a závisti je len krôčik k nenávisti. [H. Zelinová]; Nenávisť vyviera zo sklamaných nádejí. [J. Podhradský]; Dve generácie, dva pohľady. Vzniká tak atmosféra prirodzeného plynutia času lások a nenávistí, úspechov i strát. [LT 1999] ◘ fraz. slepá nenávisť bezhraničná, nesmierne veľká zášť
nenávisť silný citový odpor spojený s neprajnosťou (op. láska) • hnev • zloba: robil to s nenávisťou, s hnevom, so zlobou v srdci • kniž. zášť: vzbudzovať zášť • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nevraživosť (nepriateľské naladenie): pociťovať nevraživosť voči niekomu • neláska (opak lásky): bol obklopený neláskou • fóbia (chorobný odpor voči niekomu, niečomu): fóbia voči cudzincom • mizantropia (neláska voči ľuďom; op. filantropia)
p. aj zloba
zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobu • zlosť: urobiť niečo v zlosti • hnev: krotiť svoj hnev • hovor. jed: je plný jedu • expr. srd: zmocnil sa ho srd • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nenávisť: pociťovať nenávisť • nevraživosť: rasová nevraživosť • kniž. zášť: vzbudzovať zášť
nenávisť, -ti ž. opak lásky, láskavého pomeru, nevraživosť, silný odpor: cítiť, vzbudiť, prejaviť n. proti (voči) niekomu (niečomu); nezmieriteľná n.; náboženská, rasová, národnostná n.
● horieť (zahorieť), blčať n-ou, byť plný n-i proti niekomu (niečomu) prejavovať (prejaviť) veľkú n., veľmi nenávidieť niekoho (niečo)
nenávisť ž. csl nepriateľský vzťah, nevraživosť: To lem z nenávisti potpálil (Rochovce ROŽ); Ešťe sú len deti a už roste nenávizd v nich (Val. Belá PDZ); S teho závidzená prišla nenávist, alebo bitka (Smolenice TRN); Medži ľudzmi barz veľika ňenavijs (Sobrance) F. mala ho v nenávisci (Bošáca TRČ) - nenávidela ho
nenávisť ž silný odpor k niekomu, niečomu; nevraživosť, op. láska: wsselyaka zwada nenawysti, kterabykoli bola, ty sme zlozyly a wrownaly (L. JÁN 1480 SČL); abi zadna nerest, zwada a nenawist mezy mogimy pritelmy se nespusobyla (KRUPINA 1694); Pane, zbran diablu, aby semeno nenawisty mezy krestiany neroztrasal (AgS 1708) L. intestinum odium: žaludkowá nenáwist ňečeho (KS 1763) nechuť; sstedrý od skúpjch w nenawisti bjwagj (VP 1764) sú nenávidený; držať, mať v n-i koho, čo naplniť sa n-ou nenávidieť: ti w nenawisti mel gsy kázeň (SK 1697); Boha držy w nenawisti (GV 1755); w nenáwisti máss skutki mikulassowskég sekti, které y yá w nenáwisti mám; kdiž Židé wiďeli zástupi, naplnili sa nenáwisťú (KB 1756); vziať n. na koho, proti komu, vziať v n. koho začať niekoho nenávidieť: (Uryel Buss) wzawsse na nas nenawist z toho, že gsme proty nemu swedczily (ŽILINA 1661); w nenawjst mne wzalj (P. ĽUPČA 1776); hnedky B. proty nemu nenawist wzal (MiK 18. st)