Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nenásytný príd.

1. kt. sa nevie (dosť) nasýtiť, stále hladný: n-á šelma, n-é dojča

2. požadujúci stále viac, chtivý: n-á túžba; n. lakomec chamtivý;

nenásytne prísl.;

nenásytnosť -i ž.

nenásytnosť -ti ž.

nenásytnosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, kto je nenásytný, kto al. čo nemá nikdy dosť jedla, pitia, komu al. čomu sa vždy máli; syn. nemiernosť: vrodená n. typických konzumentov; pozorovať n. pavúka; nemal schopnosť krotiť svoju n. až pažravosť
2. trochu expr. (i po čom) ▶ silná túžba zhromažďovať niečo iba pre seba (majetok a pod.), chamtivosť: n. politickej a finančnej elity; n. po peniazoch, po zlate
3. trochu expr. (i po čom) ▶ silná potreba človeka mať niečoho stále viac a viac (obyč. v citovej a v intelektuálnej oblasti), lačnosť, žiadostivosť; syn. neukojiteľnosť: sexuálna n.; n. po vedomostiach, po informáciách; Tomu vzťahu sa oddala s takou prudkosťou a nenásytnosťou, až sa sama zavše čudovala, kde sa v nej berie toľká odvaha a náruživosť. [R. Brat]

nenásytný príd. nevediaci sa niečím (najmä jedlom) nasýtiť, uspokojiť, nemajúci nikdy dosť, požadujúci stále viac; pažravý: n. človek, n-é zviera; Žiadosť človeka je nenásytná. (Kuk.); n. hlad za zlatom (Kuk.);

nenásytne prísl.;

nenásytnosť, -ti ž.