nemužný -ná -né príd.
nemužný -ná -né príd. trochu kniž. ▶ ktorému chýbajú typické mužské (povahové, výzorové) vlastnosti, prejavy; op. mužný, chlapský: dopustiť sa nemužného činu; mal n. tenký hlas; bol to asexuálny a absolútne n. chlap; cítil sa neatraktívny a hlavne n.; Na nešťastie som si vzala muža poslušného, dobre vychovaného, je umiernený a veľmi nemužný človek. [K. Lazarová]
zoženštený pejor. (o mužovi) ktorý má vlastnosti typické pre ženu • zženštený • kniž. pejor.: zženštilý: zoženštený, zženštilý mladík • nemužný • mäkký: nemužné správanie; zaujať mäkký postoj • subšt. teplošský
nemužný príd. nie mužný, svedčiaci o nedostatku mužnosti; slabošský, zbabelý: n-á opatrnosť (Šolt.); n-á túžba po úteku (Karv.);
nemužne prísl.;
nemužnosť, -ti ž.