nemohúcne prísl. nemohúco;
nemohúcnosť -i ž.
nemohúcnosť -ti ž.
nemohúcnosť, nemohúcosť -ti ž. 1. ▶ stav toho, kto nemá al. stratil fyzickú silu, je neschopný pohybu a nemôže sa postarať o seba sám; syn. nevládnosť: úplná, čiastočná nemohúcnosť; detská nemohúcnosť; n. ťažko chorého človeka; nemohúcosť vykonať akýkoľvek pohyb 2. ▶ nedostatok schopností na uskutočnenie, vykonanie niečoho, na vzdorovanie niečomu; syn. bezmocnosť: útočná, strelecká n. hráčov; zjavná nemohúcnosť svetového spoločenstva riešiť globálne problémy ľudstva; prenikol ju pocit nemohúcnosti a prázdnoty
impotencia kniž. nedostatok vlastností potrebných na vykonanie niečoho • neschopnosť • nesúcosť • nemohúcnosť • nespôsobilosť • impotentnosť: duševná impotencia, neschopnosť, nesúcosť
nemohúcnosť p. neschopnosť, slabosť 1, impotencia
neschopnosť nedostatok schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopnosť) • nesúcosť: neschopnosť, nesúcosť na zastávanie funkcie • kniž. nespôsobilosť • zastar. nespôsobnosť: nespôsobilosť na vojenskú službu; nespôsobnosť sluhu • expr. nemožnosť • kniž.: nemohúcnosť • indisponovanosť (krátka strata schopnosti): prejavila sa u neho indisponovanosť • impotentnosť • impotencia (neschopnosť súložiť; pejor. neschopnosť vôbec)
slabosť 1. nedostatok fyzickej sily; ťaživý pocit • slabota: chvíľková slabosť, slabota • nevoľnosť: prišla na ňu nevoľnosť • ťažoba: ťažoba od žalúdka • nemohúcnosť • bezvládnosť • nevládnosť • zastaráv. nevláda: ruky jej padli od nevlády (Kukučín) • malátnosť • bezmocnosť
2. p. slabina
nemohúci, -a, -e, zried. i nemohúcny príd. kniž. nevládny, bezmocný, slabý; neschop-ňný: nemohúci hnev; nemohúci žobrák (Jil.);
nemohúcne prísl.;
nemohúcnosť, -ti ž.