nemožno prísl. iba vo vetnom základe, v minulom a budúcom čase a v podmieňovacom spôsobe so sponou byť alebo v spojení s neurčitkom
nemožno prísl. iba vo vetnom základe (v minulom a budúcom čase a v podmieňovacom spôsobe so sponou byť) v spojení s neurčitkom ▶ vyjadruje nemožnosť uskutočnenia nejakého deja, nie je možné, nedá sa; op. možno: zázraky očakávať n.; n. brať všetko vážne; ak chybu na tovare n. odstrániť, treba ho vymeniť; od zmluvy už n. odstúpiť; o jej postoji n. pochybovať; rozhodnutie n. donekonečna odkladať; Lebo nemožno potlačiť nepotlačiteľné. [V. Mináč] ◘ fraz. publ. nemožno nespomenúť niekoho, niečo al. nemožno nespomenúť, že... treba uviesť niečo, treba povedať, že...; nemožno si nevšimnúť niečo al. nemožno si nevšimnúť, že... treba si všimnúť niečo, je dôležité upozorniť na to, že...; nemožno nevidieť niečo al. nemožno nevidieť, že... treba pamätať na niečo, je dôležité pamätať si, že...; nemožno povedať al. nemožno povedať, že... treba pripustiť niečo, treba pripustiť, že...; nemožno [niečo] vylúčiť treba s niečím rátať; nemožno niekomu uprieť snahu treba pripustiť, že niekto sa snaží niečo robiť; nemožno sa [niekomu] čudovať, že... je pochopiteľné, že..., nečudo, že...
nemožno vyjadruje nemožnosť uskutočniť pripojený dej • nedá sa • nesmie sa • nie je možné • nie je dovolené: nemožno, nedá sa zabudnúť na prežité hrôzy; tu nie je možné, nie je dovolené vstúpiť na trávnik • poet. nemôž (Smrek) • neslobodno: pri takejto práci nemožno, neslobodno oslabiť pozornosť • nár. nesloboda (Hviezdoslav) • kniž. zastar.: nelza • nelzä • neľzä (Hviezdoslav, Jesenský)
nemožno, bás. i nemôž vetná prísl. nie je možné, nedá sa: Nuž nemožno sa v takomto dome cítiť domácky. (Kuk.) Žiadosti vyhovieť nemožno. (Urb.) Jemu nemôž neveriť. (Smrek)