nemilosrdný príd. kt. nemá milosrdenstva, bezcitný, krutý; svedčiaci o tom: n. človek; byť n. k ľuďom; n. boj;
nemilosrdne prísl.;
nemilosrdnosť -i ž.
nemilosrdnosť -ti ž.
nemilosrdnosť -ti ž. 1. ▶ (o človeku a jeho prejavoch) vlastnosť al. stav toho, kto je nemilosrdný, kto nemá súcit, zľutovanie s niekým, s niečím; syn. bezcitnosť, krutosť: ľudská n.; n. atentátnika, zabijaka, vydierača; n., brutalita vojenského zásahu; n. pri realizovaní mocenských zámerov; Mlčali. A ich mlčanie nebolo ničím iným ako výrečnou prísnosťou a nemilosrdnosťou. [J. Lenčo] 2. zried. ▶ (o prírodných živloch) ujma spôsobená veľkou intenzitou, rýchlosťou, veľkým objemom niečoho, čo vzniklo v krátkom čase a pod.: n. zimy; V tichom šepote vychádza z rieky tajomná, nevysvetliteľná sila a nemilosrdnosť jej zákonov. [L. Ťažký]
nemilosrdný príd. nemajúci milosrdenstva, nesúcitný, bezcitný; surový: n. človek, byť n. k niekomu, n. boj; n-á kritika ostrá, nekompromisná;
nemilosrdnosť, -ti ž.