Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nemilosrdný príd. kt. nemá milosrdenstva, bezcitný, krutý; svedčiaci o tom: n. človek; byť n. k ľuďom; n. boj;

nemilosrdne prísl.;

nemilosrdnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nemilosrdný; nemilosrdne prísl.; nemilosrdnosť ‑i ž.

nemilosrdný -ná -né 2. st. -nejší príd.

nemilosrdný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ nemajúci al. neprejavujúci nijaký súcit, zľutovanie; svedčiaci o bezcitnosti, nemilosrdnosti; syn. bezcitný, krutý: n. vrah, nepriateľ; nemilosrdné slová sudcu; zvádzať n. boj; pokračuje nemilosrdná likvidácia prírody; stal sa z neho n. kritik politickej svojvôle; vinníkov čakal n. trest; Chudobný človek vždy cítil za chrbtom nemilosrdný úder biča. [A. Habovštiak]; Pravda o našej dobe bude vyslovená. Otázkou je len to, či na to zozbierajú silu súčasníci alebo až tí mladší. Mladší budú nemilosrdnejší. [Sme 1998]
2. ▶ (o prírodných živloch) vyznačujúci sa veľkou intenzitou, silou: n. dážď; zavládlo nemilosrdné sucho; nemilosrdná povodeň brala so sebou všetko; Od ich hranice sa začínala pustatina, ktorá sa v čoraz nemilosrdnejšej páľave slnka menila ďalej na polopúšť a ešte ďalej na holú púšť. [L. Ballek]; Nepočuje svoj dych ani zvuk krokov v nemilosrdnom vetre. [P. Glocko]

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitnýukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdnýneľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosnýneľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhýtvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadnýsurovýdrastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesáckygestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranskýdespotickýkrutovládnyhrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovskýherodesovský

2. p. tuhý 3, veľký 1


nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutýukrutnýmenej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenieneúprosnýneľútostnýexpr. urputnýkniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty bojbezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcomsurovýbezohľadnýkniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdceneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomnýostrýstrohýprísnypríkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov


surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • sviežičerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového drevamokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové doskynepálený (o tehlách) • neupravenýneuvarenýnevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdýdrsnýhrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanieneľudskýnehumánny: neľudský, nehumánny postupneľútostnýbezohľadnýnemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódyvandalský: vandalský prístup k prírodedrastickýkrutýukrutnýtyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobombrutálnybrachiálnynásilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedkybezcitnýchladnokrvnýkrvilačnýsadistickýexpr.: beštiálnyzverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vraždaexpr. krvavý: krvavý filmpren. expr.: gestapáckyesesáckyhyeníhyenskýkniž. sverepýhovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšerapejor.: rabiátnyrabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4


tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajnýhúževnatýtuhýpevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skalasuchýstarý (o chlebe, pečive) • stvrdnutýzrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidleodb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatinapritvrdý

2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienkyostrý: tvrdé, ostré črty tvárestrohýprísny: strohý, prísny hlas, pohľad

3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomnýnepoddajnýpren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdceostrýpríkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkrastrohýprísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slováneúprosný: neúprosný trestsparťanský: sparťanská výchovahrubýdrsnýbezcitnýbezohľadnýkrutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanieukrutnýnemilosrdnýneľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitkysurovýdrastickýbrutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrokpritvrdý (príliš tvrdý)

4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nemilosrdný príd. nemajúci milosrdenstva, nesúcitný, bezcitný; surový: n. človek, byť n. k niekomu, n. boj; n-á kritika ostrá, nekompromisná;

nemilosrdne prísl.;

nemilosrdnosť, -ti ž.

nemilosrdný príd. nemajúci milosrdenstva, krutý, surový, neľútostný: Jesto aj nemilosrdní mužove (Kameňany REV); Aj g vlasnému ďecku bó ňemilosrnní, suroví (Lapáš NIT); A boli tí chlapci takí nemilosrdní, že velice bili tí dzifčence (Hrnčiarovce n. Par. TRN); ňemilosrnní človek (V. Bielice TOP); ňemiloserdne ľudze (Remeniny GIR); nemilosrdne prísl.: Miškovi počalo biď aj ľúto, že hu oťec tag ňemilosrdne bije (Vaňovka NÁM); Do plaču mi je, keď viďím jako ňemilosrňňe a surovo zaopchádzá z vlasnó maťeró (Golianovo NIT)

nemilosrdný [-s(e)rd-] príd nemajúci milosrdenstva, súcitu, bezcitný, surový: nemilosrdna matka (SK 1697); nemiloserdna smert (SJ 18. st); na twych poddanych byl sy nemilosrdny (BlR 18. st); -e prísl: immisericorditer: nemilosrdňe, nelitostiwe (KS 1763); geho po rukach a po chrpte nemilosrdne mlatil (RAKŠA 1774); -osť ž
1. bezcitnosť: prosila sem gu: moga mila diewka, pustiže ma len do maleg swetlicžki ležeti, ona tomu zadnym spusobem priwoliti nechtela. Pro kteružto nemilosrdnost witwaram gy docela z meho statku (ZVOLEN 1635); kde gest nemilosrdnost, zavira ta necitedlnost srdce (SS 18. st)
2. (čoho) nežičlivosť, nepriazeň: zubami sskripal, hňewagíc sa nad ňemilosrdnosťú príhody (BR 1785)

nemilosrdné k ľuďom sont impitoyables avec les gens

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu