nemajetný príd. kt. nemá majetok, (pomerne) chudobný, op. majetný: n-é vrstvy obyvateľstva;
nemajetnosť -i ž.
nemajetnosť -ti ž.
nemajetnosť -ti ž. i práv. ▶ stav svedčiaci o nedostatku majetku, materiálnych prostriedkov, chudoba; op. majetnosť: predpokladaná n.; dokázať n. obchodnej spoločnosti; zamietnutie konkurzu pre n. dlžníka; Rád sa vystatoval nemajetnosťou, skromnosťou, nedostatočným vzdelaním (čo nie je pravda). [Š. Žáry]; Bola zrušená povinnosť podávať vyhlásenia o nemajetnosti. [VNK 2002]
nemajetný príd. nemajúci majetku, chudobný: n. človek, n-é dievča;
nemajetnosť, -ti ž.