nemčina -y ž. nem. jazyk; ako učebný predmet i nem. literatúra
nemčina -ny ž.
nemčina -ny ž. 1. ▶ západogermánsky jazyk; úradný jazyk v Nemecku, v Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Luxembursku, v Lichtenštajnsku, nemecký jazyk: spisovná n.; rakúska, švajčiarska n.; aktívna, pasívna znalosť nemčiny; prekladať nariadenia, dokumenty z nemčiny do slovenčiny; tlmočiť z nemčiny, do nemčiny; dokonale, čiastočne ovládať nemčinu; hovoriť lámanou nemčinou zle, slabo, nie plynulo 2. ▶ nemecký jazyk (a literatúra) ako učebný al. študijný predmet: vyštudovať nemčinu; vyučovať, doučovať nemčinu; chodiť na nemčinu do jazykovej školy; viesť kurzy nemčiny pre jednotlivcov a podniky; nebol som na dvoch hodinách nemčiny 3. hovor. ▶ učebnica nemeckého jazyka: vydávať nemčiny pre začiatočníkov, pre pokročilých; listovať v starších ročníkoch nemčiny; uprednostniť najnovšie vydanie nemčiny s cédečkom
nemčina západogermánsky jazyk, úradný jazyk v Nemecku, Rakúsku, Lichtenštajnsku, vo Švajčiarsku (popri francúzštine, taliančine a rétorománčine), Luxembursku (popri francúzštine a luxemburčine), Belgicku (popri holandčine a francúzštine), menšinami používaný aj v Alsasku a v časti Lotrinska (Francúzsko), Kazachstane, Rusku, južnom Tirolsku (región Trentino-Alto Adige v Taliansku), Rumunsku, Severnej a Južnej Amerike, Južnej Afrike, Austrálii a i.; jeden z 20 oficiálnych jazykov Európskej únie
švajčiarska nemčina názov alemanských dialektov, prípadne regionálneho hovorového jazyka nemeckého Švajčiarska, ktorý vznikol z týchto nárečí; používa sa aj ako písaný jazyk, najmä v zürišskom variante
nemčina, -y ž.
1. nemecká reč, nemecký jazak;
2. škol. učebný predmet; vyučovacia hodina, na ktorej sa vyučuje nemecký jazyk
nemčina ž nemecká reč, nemecký jazyk: w garmakéch podle nemčini, podle slowenčini ročních trhéch (BN 1790)