nelegitímny príd. kt. nie je legitímny, nezákonný: n. postup;
nelegitímne prísl.
nelegitímny [-t-] -na -ne príd.
nelegitímny [-t-] -na -ne príd. 1. práv. ▶ ktorý sa nezhoduje so zákonom al. z neho nevyplýva, ktorý je v rozpore so zákonom; syn. neoprávnený, nezákonný; op. legitímny: n. režim; nelegitímne rozhodnutie; napadnúť n. postup imigračného úradu; použiť nelegitímne prostriedky na prevzatie moci v krajine 2. ▶ narodený mimo manželstva al. existujúci mimo manželstva, nemanželský: n. syn, nelegitímna dcéra; žiť v nelegitímnom zväzku v spolužití bez sobáša
nelegitímny p. nezákonný
nezákonný ktorý je v rozpore so zákonom (op. zákonný) • protizákonný • protiprávny • mimozákonný: nezákonný, protizákonný spôsob nadobudnutia majetku; použiť protizákonný, protiprávny postup • protiústavný (ktorý je v rozpore so základným zákonom štátu): protiústavné nariadenia • nelegálny • ilegálny (nepovolený zákonom; op. legálny): nelegálna, ilegálna organizácia • neoprávnený • pokútny (bez potrebného oprávnenia, povolenia): neoprávnené, pokútne obchody so zbraňami • bezprávny • bezzákonný (ktorý je bez zákonov, bez právnych noriem): bezprávny, bezzákonný stav v parlamente; bezprávny štát • nelegitímny • ilegitímny (zákonom neuznaný) • zastar. nezákonitý: nelegitímna, nezákonitá manželka • nemanželský (o dieťati, ktoré nemá zákonitého otca)