nektár -u m.
1. v gréc. mytológii nápoj bohov;
pren. expr. lahodný nápoj
2. bot. šťava v kvetoch niekt. rastlín, medovina;
nektárový príd.
nektár [n-] -ru L -ri pl. N -re m.
nektár [n-] -ru L -ri pl. N -re m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ (v gréckej mytológii) nápoj bohov: božský n.; bohovia na Olympe si pochutnávali na nektári a ambrózii 2. ▶ lahodný nápoj: víno, ten lahodný n.!; Keď sme nápoj ochutnali, okamžite sme pochopili, že je to nektár bohov. [P7 2007] 3. ▶ sladká šťava v kvetoch medonosných rastlín (lipy, agátu, ďateliny, repky a pod.) s vysokým obsahom cukru, slúžiaca ako zdroj potravy hmyzu, medovina: n. z horských kvetov; motýľ cicia n. z kvetu; nížinné agátové lesy sú bohaté na n.; včely uchovávajú n. vo forme medu; Leto je v plnom kvete, nektár a ambrózia. [J. Gregorec] 4. potrav. ▶ nápoj z ovocnej al. zo zeleninovej zložky (s nižším ako stopercentným podielom), z vody, s možným prídavkom cukru, náhradných sladidiel al. medu: marhuľový, broskyňový, hruškový, mrkvový n.; odpiť si z pohára n. 5. poet. ▶ niečo vyvolávajúce príjemný, slastný, opojný pocit: Život - ruža rozovretá. Nektár moja reč. [Š. Žáry]; Taká žena, plná nektáru ako zrelý kvet. [I. Hudec]; Duša sa mu naplnila sladkým nektárom poézie prírody. [P. Štrelinger]
nektár -u m. ‹g›
1. mytol. nápoj gréc. bohov; pren. lahodný nápoj
2. bot. sladká šťava v kvetoch niektorých rastlín lákajúca hmyz;
nápoj tekutina na pitie: alkoholický, osviežujúci nápoj • zastar. nápitok: božský nápitok • almázia • malvázia (silný sladký nápoj): to víno sa pije ako almázia, malvázia • občerstvenie (nápoj na osvieženie): pohár s občerstvením • hovor.: pijatika • pitie (obyč. liehový nápoj): minula sa nám pijatika • expr. mok (v básnickom, nadnesenom vyjadrení): z čaše pije zlatý mok • nektár (v gréckej mytológii nápoj bohov; expr. lahodný nápoj): pezinské sa pilo ako nektár • hovor. expr.: ločprda • ločprdina (zlý nápoj) • pejor.: brečka • žbrnda (nechutný nápoj): tá brečka, žbrnda sa nedá piť
nektár bot. sladká šťava v kvetoch niektorých rastlín • medovina
nektár, -u, 6. p. -i, mn. č. -e m.
1. v gréckej mytológii nápoj bohov na Olympe: Pezinské sa upíjalo ako nektár. (Jes.);
pren. bás. niečo veľmi príjemné, opojné: n. úst, n. bozkov;
2. bot. sladká šťava v kvetoch medonosných rastlín;
nektár m. (ňektár) včel. sladká šťava v kvetoch niektorých rastlín: Fčela má takí ten sosáčik, torím berie nektár a na nožički si pekňe berie, na chĺpki berie peľ (Ratkovo MAR); Te_nektár viloží čela do bunki, mladie čeli ho prenášajú z bunki do bunki a zhusťujú na met (Kozárovce ZM); Čeli zbierajú nektár na geťelinovon kveťe (Návojovce TOP); Ščeli s kvetóu cecajú slatkí nektár (Vaďovce MYJ); Fčeu̯a má na to ten sosák, s tím bere nektár, ňegdo tomu poví met (Kunov SEN); Čeli s kvetóv nosá nektár (Trakovice HLO); ňektár (Laskomerské BB, Mur. Dl. Lúka REV)
nektár m v gréckej mytológii nápojov bohov na Olympe: bohowe nektarem a ambrosiu žiwj gsauc (PT 1796); -ový príd: celý Olimp spaňilu nektarowu wuňi naplňil (PT 1796)