nekritický príd. kt. nemá kritický postoj; svedčiaci o tom: n. človek; n. obdiv;
nekriticky prísl.: n. posudzovať;
nekritickosť -i ž.
nekritický [-t-] -ká -ké príd.
nekritický [-t-] -ká -ké príd. ▶ nemajúci schopnosť kriticky myslieť al. triezvo a vecne hodnotiť, poukazovať na nedostatky, záporné stránky; svedčiaci o tom, neobjektívny, zhovievavý, benevolentný; op. kritický: n. fanúšik, čitateľ; n. obdiv; nekritická láska, eufória; nekritické nadbiehanie mládeži prehnané; nekritické prijímanie cudzích názorov; rodičia sú často nekritickí; n. postoj verejnosti k politike vládnucej strany; Obsah pojmov znejasňuje ich doslovný preklad či nekritické preberanie výrazov z inojazyčnej literatúry. [LT 2000]
nekritický príd. ‹sl + g› neuplatňujúci kritiku, nemajúci kritickosť; svedčiaci o tom: n. posudzovateľ; – n-é preberanie názorov;
nekriticky prísl.
nekritický príd. nepodrobujúci niečo dostatočnému posúdeniu, dostatočnej kritike; zakladajúci sa na nedostatočnom posúdení, na nedostatočnej kritike: n. človek, n. vyznavač niečoho, byť n. k niečomu; n. postoj, n-é poberanie údajov (napr. od iného autora);
nekriticky prísl.;
nekritickosť i nekritičnosť, -ti ž. nedostatok kritiky, nekritický postoj