nekonvenčný príd. nepodliehajúci konvencii (význ. 1): n-é stretnutie; n-é podanie (umeleckého diela) originálne;
nekonvenčne prísl.;
nekonvenčnosť -i ž.
nekonvenčnosť -ti ž.
nekonvenčnosť -ti ž. ▶ zvláštnosť, odlišnosť v spôsoboch správania, myslenia, umeleckého stvárnenia; uplatňovanie iných postupov, ako je bežne zaužívané, netradičnosť, originálnosť, neštandardnosť; op. konvenčnosť: n. literárneho, hudobného, výtvarného diela; n. použitých grafických prvkov; n. architektonického a technického riešenia nového mosta; n. v myslení; mať zmysel pre n.; Motívy z bratislavského podhradia a z Rače majú čaro nekonvenčnosti a spontánnosti. [KŽ 1963]
nekonvenčnosť p. svojráz
svojráz súhrn osobitných znakov, osobitný ráz niekoho, niečoho • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť • svojskosť: svojskosť názorov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť: osobit(n)osť, zvláštnosť jazyka • kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia • individualita: prejavovať svoju individualitu • typickosť: typickosť kraja • jedinečnosť • neopakovateľnosť • originálnosť • originalita: originálnosť myšlienky • nekonvenčnosť • neošúchanosť • mimoriadnosť • zastaráv. svojstvo
nekonvenčný príd. nepridržiavajúci sa konvencií; originálny: n-é riešenie (napr. v umeleckom diele);
nekonvenčnosť, -ti ž.