nekonvenčný príd. nepodliehajúci konvencii (význ. 1): n-é stretnutie; n-é podanie (umeleckého diela) originálne;
nekonvenčne prísl.;
nekonvenčnosť -i ž.
nekonvenčne 2. st. -nejšie prísl.
nekonvenčne 2. st. -nejšie prísl. ▶ v protiklade s konvenciami, ustálenými, všeobecne prijímanými spôsobmi správania, myslenia, umeleckého stvárnenia, uplatňujúc iné postupy, ako je bežne zaužívané, nekonvenčným spôsobom, netradične, originálne, neštandardne; op. konvenčne: n. myslieť, žiť; n. sa obliekať; n. riešené vybavenie auta; n. postavená budova; skladba pôsobí n. a príťažlivo; správa sa nekonvenčnejšie ako ostatní; autor n. spracoval povstaleckú tematiku; obliekala sa nekonvenčnejšie a odvážnejšie, ako je zvykom
nekonvenčný príd. nepridržiavajúci sa konvencií; originálny: n-é riešenie (napr. v umeleckom diele);
nekonvenčnosť, -ti ž.