nekompetentný príd. kt. nie je kompetentný: n-é rozhodnutie;
nekompetentne prísl.;
nekompetentnosť -i ž.
nekompetentný [-t-] -ná -né príd.
nekompetentný [-t-] -ná -né príd. 1. i práv. ▶ nemajúci oprávnenie, poverenie niekde byť al. vykonávať istú činnosť; syn. neoprávnený, nepríslušný; op. kompetentný, príslušný: n. zástupca firmy; podať sťažnosť na nekompetentnom úrade; Policajti musia svojou prítomnosťou usmerňovať psychózu davu, neprenechávať svoju prácu nekompetentným, neozbrojeným a útoku vystaveným občanom. [L. Ťažký] 2. 2. st. -nejší ▶ ktorému chýba potrebná odbornosť; nemajúci schopnosť profesionálne vykonávať istú prácu al. funkciu; svedčiaci o tom; syn. neodborný, nekvalifikovaný; op. kompetentný: n. personál; n. výklad pravidiel; nekompetentné vedenie úradu; je to najnekompetnejší šéf, akého poznám; Nemám pocit, že by som bola nekompetentná na poste, ktorý zastávam. [Slo 2003]; Do hry vždy vstupujú aj noví hráči. Tí sú nekompetentnejší a neskúsenejší než starí aktéri. [Sme 2010]
nekompetencia -ie ž. ‹sl + l› nedostatok kompetencie, neoprávnenosť: práv. nedostatok zákonného oprávnenia konať a rozhodovať v danej veci;
nekompetentný príd.;
nekompetentnosť -ti ž.
nepovolaný 1. ktorý nemá oprávnenie, poverenie niekde byť al. vykonávať istú činnosť (op. povolaný) • neoprávnený • nespôsobilý • kniž. nekompetentný: zveriť robotu nepovolaným, neoprávneným ľuďom; je nespôsobilý, nekompetentný vykonávať túto činnosť • nepravý (iný ako je potrebný, želateľný): obrátiť sa so žiadosťou na nepravého; dokumenty sa dostali do nepovolaných, nepravých rúk • nezamestnaný (bez pracovného povolenia): nepovolaným, tu nezamestnaným osobám je vstup zakázaný
2. p. nevítaný