nejaký zám. neurč.
1. vyj. neurčitosť vlastností, dajaký, voľajaký: nájsť si n-ú robotu; n. človek istý
2. vyj. približnú mieru al. počet, dajaký: máš n-é peniaze? počkať n. rok; na n. čas na istý čas
nejaký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké zám. neurčité adjektívne
nejaký -ká -ké pl. N mužský živ. nejakí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný nejaké zám. neurčité adjektívne 1. ▶ odkazuje na bližšie neurčené vlastnosti, na presne neurčenú kvalitu vecí a javov; syn. akýsi, dajaký, voľajaký: prišli nejakí ľudia; zvoliť n. spôsob; všetko má n. dôvod, význam, zmysel; hľadať nejaké riešenie; nájsť si nejakú prácu; získať nejaké skúsenosti; Vždy skúšal, či by sa jeho osud nemohol poopraviť do nejakej zaujímavejšej podoby. [J. Blažková] 2. ▶ vyjadruje približnú mieru al. počet; syn. dajaký, voľajaký: po nejakom čase; zarobil si nejaké peniaze; stalo sa to o n. rok neskôr; pribral nejaké to kilo; pokúsime sa dať ešte n. ten gól; Čerta mi záležalo na málo kultivovanom štýle a nejakých tých ypsilonkách. [E. Farkašová] 3. hovor. ▶ vyjadruje typickú vlastnosť v požadovanej miere, taký, aký má byť, dobrý, správny, riadny: to vydrží, je predsa n. chlap; Rozvoniava ako nejaká princezná. [K. Jarunková]; Mne sa to nemôže stať, ja som predsa nejaký jazdec. [Vč 1978] ◘ fraz. nejakým činom nejako, dajakým spôsobom
ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvek • hocijaký • hovor.: hocaký • bársaký • báraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlap • hociktorý • ktorýkoľvek • hovor.: hocktorý • bársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vie • nejaký • voľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračku • niektorý • daktorý • voľaktorý • ktorýsi • hovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísť • každý • expr.: kadejaký • kdejaký • hovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúposti • kniž.: arbitrérny • arbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výber • mat. entý: entý člen radu • fraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníka • zried. svojvoľný
nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajaký • voľajaký • hovor.: dáky • dákysi • voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze? • akýsi • ktorýsi • poet.: kýsi • kýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko) • istý • určitý • jeden • hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ • hocijaký • akýkoľvek • hovor. bársaký • hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň • hovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeň • expr.: aký-taký • koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok
neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)
určitý 1. ktorý možno určiť, poznať, rozlíšiť a pod.; ktorý má obsahovú presnosť; zrozumiteľnosť (op. neurčitý) • presný • jasný: dajú sa rozlíšiť určité, presné, jasné kontúry odkrytej maľby; so zmenšujúcou sa vzdialenosťou boli zvuky určitejšie, presnejšie, jasnejšie • konkrétny • jednoznačný (op. nejednoznačný): čakal konkrétnu, jednoznačnú odpoveď • bližší: nevedela povedať nič určité, bližšie • zreteľný: objekt určitého, zreteľného tvaru; mať o niečom zreteľnú predstavu
2. ktorý je presne určený, dohodnutý, ale bližšie nemenovaný • istý • určený: trh sa koná iba v určité, isté, určené dni v týždni • vymedzený • stanovený: vysielať program vo vymedzenom, stanovenom čase • daný: v danej chvíli, dodať tovar v danej lehote
3. ktorý je známy, ale bližšie neurčený • istý: v určitých, istých prípadoch; po určitom, istom čase sa na to zabudlo • nejaký • niektorý: určité, nejaké sankcie z previnenia vyplynú; určitým, niektorým osobám sa tolerujú priestupky
1. majúci vlastnosti bližšie, presnejšie neurčené, neznáme, neopísané, dajaký, akýsi: V tom balíčku musí byť nejaká tajnosť. (Vaj.) Jeho túžba bola dostať sa nejakým spôsobom do Trnavy. (Jégé) Dívali sa na vlak ako na nejaké čudo. (Janč.)
2. vyjadruje neurčenú mieru: odísť, odcestovať na n. čas; Ani neviem, či máš nejaké tie doláre. (Gráf) Pohodia mu vďačne i nejaký groš. (Kuk.)
3. hovor. (v spojení so zákl. čísl.) vyjadruje približnú mieru, asi, približne: stojí to n-ých dvadsať korún; n-ých dvadsať krokov
náky p. nejaký
näky p. nejaký
nejaký zám. neurč. (náki, ňiaki, na̋ki) 1. strsl, zsl vyjadruje neurčitosť vlastnosti, akýsi: To je tma ňejaká (Mošovce MAR); Keď íh (zemiaky) vibrau̯, dau̯ íh do ňiakiho pokrouca, tan íh zakriu̯ (Tek. Breznica NB); Kmotra nazbierala tam ňiaké biľini a téš čosi kmínu a riepíka (Brvnište PB); To sa mi zdalo jako bich po nejakém vímoli išól po téj tme (Ružindol TRN) 2. strsl, zsl vyjadruje neurčitú mieru al. počet, časovú približnosť, dajaký, voľajaký; v spojení so základnými číslovkami vyjadruje približnosť; asi, okolo: A povedá mať, že tam bolo - ňa̋ke kľince (Párnica DK); O ňákej jednej po pou̯noci uš spau̯ (Tek. Breznica NB); Ňedostál ňiakích sto korún (Podmanín PB); Boli ráda, že u_sa tí husi predajú, že sa nejaké ti penáze utržá (Kostolné MYJ); Bíval tan za ňejaké dva roki (Bošáca TRČ); Oňi sceli ňejakí grajcar zehnat (Mokrý Háj SKA) 3. známy ale bližšie neurčený, istý, určitý, jeden: Má takú ňejakú známu (Necpaly MAR); Keď ňiaku vedz dokonaľi, daľi na to oľdomáš (V. Lehôtka PDZ); Tak tam ňiaki žit, ta_maľi veľkú pílu (Podmanín PB); Hledau̯ váz nejakí chu̯ap (Jablonové MAL); Bili to ňejakí Marťin (Mokrý Háj SKA)
niaky p. nejaký
ňáky p. nejaký
nejaký [ne(j)a-], ňáky [ná-, ňá-, ne-] zám neurč 1. bližšie neurčený; istý, jeden: Thomass Gnobel mel sud o neyake brwna (ŽK 1464); czyszary mosel daty pan Geho Mylost neyakusz szumu penez (ZVOLEN 1576 E); nyaki psy (TURIEC 1584); slanyna bula zložena u nakeho Kozelka (H. SÚČA 1714); gestli bi neaky nedosstatek wedel (KOŠECA 1718); syna a dceru ňekú kdyby potrkala kráwa (KB 1757); spusobity nagake (!) vleweny (RUŽOMBEROK 1764) 2. voľaktorý, niektorý: tesska gest wecz tobe, predpisowat sobe negaku wecz pred sebe (BV 1652); conceptivae feriae: od kňezúw na negaký deň uložené swátki (KS 1763) 3. pri zápore nijaký, žiaden: pitam sa podruhie, niet mezi wami nyeakeho krwneho priatelstwa (RS 1625); žadny wyno ani negaky silni napog nepil (Le 1730) 4. so zákl. čísl. asi, približne: pres negakich sedem rokuw (MS 1758)
neký p. nejaký