nehybný príd. kt. je bez schopnosti pohybu, meravý: n-é telo; n-á tvár nič nevyjadrujúca;
nehybne prísl.: n. stáť;
nehybnosť -i ž.
nehybne 2. st. -nejšie prísl.
nehybne 2. st. -nejšie prísl. ▶ bez pohybu, bez zmeny polohy, stavu; syn. nepohnute, meravo, strnulo: n. kľačať, ležať; nevie chvíľu n. postáť; Kvapky rosy na papradí sedeli tak nehybne, že sa ani netrblietali. [J. Blažková]; Všetci stoja meravo, najnehybnejšie veľkoknieža Vladimír. [A. Hykisch]
nehybný príd. nepohybujúci sa, bez pohybu, meravý: n-é telo; tvár nehybná ako z bieleho kameňa (Tim.); n-é ticho úplné, ničím nerušené;
nehybne prísl.: stáť, sedieť n.;
nehybnosť, -ti ž.
nehybný príd. nepohyblivý: Ťetka sa uš pár rokóv ňehibná (Golianovo NIT); ňehibní človek (Koniarovce TOP); nehybne prísl.: Stáli nehibne ako kohúti (Kameňany REV); Ňiž ňehovorá, leň ňehibňe ležá, aj krmiď íh mosíme (Lapáš NIT); seded nehibne (Hlohovec)