nehorázny príd., vhodnejšie poburujúci, bezočivý, neslýchaný: n-a klebeta, lož;
nehorázne prísl.;
nehoráznosť -i ž.
nehoráznosť -ti -tí ž.
nehoráznosť -ti -tí ž. expr. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo prekračuje každú spoločenskú mieru, čo vyvoláva pobúrenie, odsúdenie, bezočivosť, trúfalosť: n. návrhu; to je vrchol nehoráznosti; n. činu si nikto nevie vysvetliť; uvedomili si n. svojho konania 2. ▶ poburujúci, prijateľnú mieru prekračujúci čin, výrok, bezočivosť, trúfalosť, neslýchanosť: absolútna, neuveriteľná n.; šíriť, vymýšľať si nehoráznosti; vyparatiť veľkú n.; Takú nehoráznosť môže tvrdiť len ignorant. [J. Lenčo]; Prečo jej navrhuješ také nehoráznosti? [R. Sloboda]; Dovolil si [zápasník] skutočnú nehoráznosť - potiahol súpera za uzol vo vlasoch. [P7 2007]
nehoráznosť p. naničhodnosť 1
nehorázny príd. kniž. veľký, nesmierny, náramny; neslýchaný: n. krik, lomoz, n-a lož, n-a hlúposť, n-a opovážlivosť;
nehoráznosť, -ti ž. neslýchané konanie, nehorázny čin