Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

nehodný príd.

1. kniž. i nehoden, nehodna, nehodno2 iba v prís. nezasluhujúci si niečo, niekoho: byť, zostať n. lásky

2. neprimeraný, nedôstojný: názory n-é jeho vzdelania

3. (mravne) zlý, chybný: veriť n-mu človeku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nehodný, nehodná, nehodné; nehoden, nehodna, nehodno príd.

nehodný -ná -né príd.

nehodný -ná -né príd. 1. (i čoho) ▶ nezasluhujúci si niečo, niekoho; op. hodný: človek n. obdivu, pocty, pozornosti; príklad n. nasledovania; Zažila som zvláštnu (podľa teba iste banálnu a nehodnú povšimnutia), pre mňa však veľmi významnú epizódu. [E. Farkašová]; Hovorili, že minulosť bola zlá, nehodná úcty, vysmiali sa z nej v učebniciach. [A. Baláž]
2. (i koho, čoho) ▶ nevyhovujúci istým kritériám, požiadavkám; syn. neprimeraný, nedôstojný; op. hodný: správanie nehodné jeho postavenia; používa výrazy nehodné vzdelaných ľudí; Spadne vám z duše slizká, červičia a človeka nehodná pokora. [P. Jaroš]; Časť sudcov je dnes nehodná talára. [Sme 1999]
3. 2. st. -nejší ▶ nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o tom; syn. nedobrý, zlý: n. muž; viesť n. život; Museli sme ho všetci poslúchať, hoci bol zo všetkých najhorší a najnehodnejší. [J. Lenčo]; Čím nehodnejší sa cítime, tým schopnejší sme nechať sa premeniť. [KN 2005]

hriešny 1. páchajúci hriechy, plný hriechu (z hľadiska náboženskej morálky) • bezbožnýbohaprázdnybohapustý: hriešni, bezbožní ľudia; bohaprázdny, bohapustý svetnemravnýskazenýzlý (bez mravnosti): viesť nemravný, zlý život; byť skazenýnehanebnýnaničhodnýnehodný: nehanebný, naničhodný skutok; nehodný človekzried. hriechuplný (Hviezdoslav)rúhačskýrúhavýbohorúhačskýbohorúhavý: rúhačské, rúhavé, bohorúhačské reči

2. p. veľký 1, vysoký 2; trestuhodný 3. p. bezmocný 2


nedôstojný 1. ktorý je bez potrebnej dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti al. primeranosti (op. dôstojný): nedôstojné vystupovanie rečníkanevhodnýnenáležitýneprimeranýnehodný (nezodpovedajúci istému postaveniu al. istej situácii; op. primeraný, vhodný): má vzhľadom na svoj vek nedôstojné, neprimerané správanie; viesť nevhodné, nenáležité reči; zvolili si nevhodného, neprimeraného nástupcu

2. pokorením, znevážením, zosmiešnením a pod. spôsobujúci stratu ľudskej dôstojnosti, vážnosti (op. dôstojný) • ponižujúci: urazil ho svojou nedôslednou, ponižujúcou poznámkouhovor. expr. zhadzujúci: ocitol sa v nedôstojnom, zhadzujúcom postavenípotupnýhanebný (spôsobujúci potupu, hanbu): museli sa zmieriť s potupnou, hanebnou prehrou; získal to nedôstojným, hanebným spôsobom


nehodný 1. p. neprimeraný 1, nedôstojný 1 2. p. zlý 1


neprimeraný 1. ktorý nevyhovuje istým požiadavkám, nezodpovedá niečomu (op. primeraný) • nevhodnýnenáležitý: neprimerané, nevhodné oblečenie do spoločnosti; nevhodné, nenáležité slovánemiestnykniž. nepatričnýzastar. nepríležitý (ktorý sa v danej situácii nehodí): nemiestne, nepatričné správanie; robiť niekomu nemiestne, nepríležité návrhyneprístojný (z hľadiska morálky, pravidiel slušnosti a pod.): neprístojné vystupovanie; neprístojné žartynehodnýnedôstojný (vzhľadom na isté spoločenské postavenie, vek a pod.): je to pre vás nedôstojný, nehodný partner; život nedôstojný človekanepriliehavýnevýstižnýnesprávnynekorektnýkniž. neadekvátny (nezodpovedajúci situácii, norme a pod.): nepriliehavý, neadekvátny názov výrobku; zvoliť nesprávny, nekorektný postuphovor. nešikovný: nešikovné formulovanie myšlienkyneúnosnýnadmernýprílišný (prekračujúci hranice únosnosti): mať neúnosné, nadmerné, prílišné požiadavky; neprimerané, neúnosné nárokyneprípustný (ktorý nemožno dovoliť; op. prípustný): neprípustná veselosť

2. p. neúmerný


zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nehodný príd.

1. (čoho, koho) ktorý si niečo nezasluhuje, nezasluhujúci si niečo: n. dobrého slova, n. dôvery; Či nehodnou som sa ťa stala naraz? (Hviezd.)

2. nedôstojný, neprimeraný: Všetko zdalo sa mi takým hlúpym, mňa nehodným. (Jégé)

3. zlý, mravne chybný: Milovať človeka nehodného je hriech. (Tim.);

nehodne prísl. zried. zle, nedôstojne: n. zachádzať s niekým (Jégé);

nehodnosť, -ti ž. mravná nízkosť, úbohosť (najmä vlastnosť človeka, ktorý si niečo pre svoje zlé vlastnosti nezasluhuje)

nehodný príd, v prísudku i nehoden [-den, -don]
1. (o človeku) čoho, koho s inf nezasluhujúci si niečo, nezodpovedajúci svojou hodnotou niečomu: nehoden byl pocztywich lydj sslepegy nasledowati (s. l. 1584); sami se učinili nehodnich milosti božské (SP 1696); immiserabilis: litosti nehodny, nad kterym žádny se nezlituge (KS 1763)
2. (o človeku) k čomu s inf (napr. o dlhu) čo s inf nespôsobilý, neschopný: ge nehoden directoruwat w dedine, než psom (D. JASENO 1759); nowicyus nehodný k professy má hned býti wypusstený z reholy (PrV 1767); dačo (z dlhu) pozustawa, ktere sme žadnym spusobem nehodni vyplatit (HARHAJ 1785)
3. (o veci) nemajúci požadované vlastnosti, nekvalitný; znehodnotený; zničený: (cechmajster) poznawsse, že gest sukno nehodne, ma winneho slussne potrestati (CA 1675); roztrasene nehodne dvere (HRIČOV 1680); kotel stary nehodny (TRENČÍN 1713); gross gestly dluho ležj w zemj, zrzawie a nehodnj se stawa (CS 18. st)
4. (o človeku a ľudských činoch) nezodpovedajúci platným etickým zásadám, zlý, nešľachetný, nemravný: žaden mistr nema s žadnim kauklirem, katem any gjsty, any pity, ginače za nehodneho ma uznan biti (CA 1656); gak nehodna a bezbozna wec gest Krysta zanechati (MS 1758); nefas: hrjch, nehodná wec (KS 1763); pod gmenem krestanskym nehodne wecj konagy (CS 18. st)
5. v pomere k feudálnej vrchnosti výraz poníženosti, skromnosti, ponížený, úbohý: prosym, aby mne za zle myty neračyly, že gsem smel W. M. tymto mym nehodnym psanym obtežowaty (B. ŠTIAVNICA 1600); slavnej stolici poniženi a nehodni služebnici (ČAJKOV 1690 LP); uminili jsme z tuto nehodnu a poniženu prosbu našu predstupit (MOJZESOVO 1770 LP); nehodny červíček Doljak Janko (ŠIROKÉ 1792 LP); -e prísl
1. neprimerane, nesprávne, zle; nehanebne: mnozy katholicy žigu dost nehodňe (GŠ 1758); nehodne strawena mladost (MC 18. st)
2. nezaslúžene, neoprávnene: ten nehodne gmeno krestana užiwa, kteri Krista nenasleduge (SQ 1781)
3. náb (o prijímaní sviatosti) v stave hriechu; neplatne: nehodne prystupugy k wecžery Paně (BAg 1585); gestlipak nékteru (sviatosť) nehodne (niekto) prigimá, ten čini swatokrádež (UKK 1768); -o vetná prísl nie je vhodné, nevyplatí sa; neradno: mne nehodno messkaty mezy ssussedy (s. l. 1573); takowjch ludi yako si tý, nehodno len na psom druku wihodit (D. JASENO 1754); -osť ž
1. mravná a duchovná nedostatočnosť, nedokonalosť: Pan, nehledice na nassu nehodnost a nedostatečnost, ay wečeru nam priprawil tak hognu, že negen zde časne, ale y wečne rozkoss myti budeme (COB 17. st); nefas: nehodnost (AS 1728); pokora, s kteru nehodnosť wlasnú uznáwáme (BlR 18. st)
2. poníženosť: o, Pane, mna si wolal k zemskemu cisarowi, ale nebeski cisar prestihnucz geho prwe powolal mu nehodnost (ŽA 1732)

a ja som nehodným et je suis un mauvais
nehodný a veľmi nešťastný indigne et très malheureux
veľmi nehodný a veľmi très indigne et très

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu