nehodný príd.
1. kniž. i nehoden, nehodna, nehodno2 iba v prís. nezasluhujúci si niečo, niekoho: byť, zostať n. lásky
2. neprimeraný, nedôstojný: názory n-é jeho vzdelania
3. (mravne) zlý, chybný: veriť n-mu človeku
nehoden [-d-] nehodna nehodno pl. N mužský živ. nehodni mužský neživ., ženský a stredný nehodny príd. menný tvar k nehodný iba v prísudku al. doplnku kniž. (i koho, čoho) ▶ nezasluhujúci si niečo, nehodný: je n. takej pocty, pozornosti; Slová starenky zneli ako materské rozkazy; zatratený, života nehoden, kto by ich neposlúchol. [Ľ. Ondrejov]
nehoden, -dna, -dno príd. nehodný niečoho, nazasluhujúci si niečo: Nie, to nie je otec. Nehoden toho mena. (Kuk.) Je nehoden lásky tvojej. (Tim.)
nehodný príd, v prísudku i nehoden [-den, -don] 1. (o človeku) čoho, koho s inf nezasluhujúci si niečo, nezodpovedajúci svojou hodnotou niečomu: nehoden byl pocztywich lydj sslepegy nasledowati (s. l. 1584); sami se učinili nehodnich milosti božské (SP 1696); immiserabilis: litosti nehodny, nad kterym žádny se nezlituge (KS 1763) 2. (o človeku) k čomu s inf (napr. o dlhu) čo s inf nespôsobilý, neschopný: ge nehoden directoruwat w dedine, než psom (D. JASENO 1759); nowicyus nehodný k professy má hned býti wypusstený z reholy (PrV 1767); dačo (z dlhu) pozustawa, ktere sme žadnym spusobem nehodni vyplatit (HARHAJ 1785) 3. (o veci) nemajúci požadované vlastnosti, nekvalitný; znehodnotený; zničený: (cechmajster) poznawsse, že gest sukno nehodne, ma winneho slussne potrestati (CA 1675); roztrasene nehodne dvere (HRIČOV 1680); kotel stary nehodny (TRENČÍN 1713); gross gestly dluho ležj w zemj, zrzawie a nehodnj se stawa (CS 18. st) 4. (o človeku a ľudských činoch) nezodpovedajúci platným etickým zásadám, zlý, nešľachetný, nemravný: žaden mistr nema s žadnim kauklirem, katem any gjsty, any pity, ginače za nehodneho ma uznan biti (CA 1656); gak nehodna a bezbozna wec gest Krysta zanechati (MS 1758); nefas: hrjch, nehodná wec (KS 1763); pod gmenem krestanskym nehodne wecj konagy (CS 18. st) 5. v pomere k feudálnej vrchnosti výraz poníženosti, skromnosti, ponížený, úbohý: prosym, aby mne za zle myty neračyly, že gsem smel W. M. tymto mym nehodnym psanym obtežowaty (B. ŠTIAVNICA 1600); slavnej stolici poniženi a nehodni služebnici (ČAJKOV 1690 LP); uminili jsme z tuto nehodnu a poniženu prosbu našu predstupit (MOJZESOVO 1770 LP); nehodny červíček Doljak Janko (ŠIROKÉ 1792 LP); -e prísl 1. neprimerane, nesprávne, zle; nehanebne: mnozy katholicy žigu dost nehodňe (GŠ 1758); nehodne strawena mladost (MC 18. st) 2. nezaslúžene, neoprávnene: ten nehodne gmeno krestana užiwa, kteri Krista nenasleduge (SQ 1781) 3. náb (o prijímaní sviatosti) v stave hriechu; neplatne: nehodne prystupugy k wecžery Paně (BAg 1585); gestlipak nékteru (sviatosť) nehodne (niekto) prigimá, ten čini swatokrádež (UKK 1768); -o vetná prísl nie je vhodné, nevyplatí sa; neradno: mne nehodno messkaty mezy ssussedy (s. l. 1573); takowjch ludi yako si tý, nehodno len na psom druku wihodit (D. JASENO 1754); -osť ž 1. mravná a duchovná nedostatočnosť, nedokonalosť: Pan, nehledice na nassu nehodnost a nedostatečnost, ay wečeru nam priprawil tak hognu, že negen zde časne, ale y wečne rozkoss myti budeme (COB 17. st); nefas: nehodnost (AS 1728); pokora, s kteru nehodnosť wlasnú uznáwáme (BlR 18. st) 2. poníženosť: o, Pane, mna si wolal k zemskemu cisarowi, ale nebeski cisar prestihnucz geho prwe powolal mu nehodnost (ŽA 1732)