negramotný príd.
1. kt. nevie písať ani čítať, op. gramotný: n. človek analfabet
2. pejor. nevzdelaný v niečom, nekultivovaný: n. postoj;
negramotne prísl.: n. sa správať;
negramotnosť -i ž.: boj proti n-i; pejor. spoločenská n.
negramotnosť -ti ž.
negramotnosť -ti ž. 1. ▶ neznalosť čítania a písania; syn. analfabetizmus; op. gramotnosť: znižovať percento negramotnosti obyvateľstva; Chudoba, pretrvávajúca rozsiahla negramotnosť a nefunkčná či nedemokratická vláda sú častými príčinami vzniku konfliktov. [Slo 2002] □ psych. funkčná negramotnosť neschopnosť efektívne používať písanú reč v každodenných životných situáciách, využívať čítanie a písanie pre vlastné potreby a osobnostný rozvoj z dôvodu výchovného zanedbania 2. ▶ nízka (vzdelanostná) úroveň, nedostatočné ovládanie základných poznatkov, zručností v istom odbore činnosti: ekonomická, politická, právna n.; ekologická n. časti obyvateľstva; počítačová, digitálna n. neschopnosť využívať moderné informačné technológie; bojovať s plaveckou negramotnosťou mládeže; Tvoja hudobná negramotnosť ma uráža! [P. Jaroš]
negramotný príd. ‹sl + r›
1. nevediaci čítať a písať (op. gramotný): n-é dieťa
2. expr. nevzdelaný, nepoučený: n. diletant;
negramotne prísl.;
negramotnosť neschopnosť písať a čítať • analfabetizmus
1. nevediaci čítať a písať: n. človek, n-é obyvateľstvo;
2. expr. prejavujúci neobratnosť, nevzdelanosť, nevycvičenosť, nekultivovanosť v niečom: n. v politike; n. výtvor;
negramotne prísl. k 2 negramotnosť, -ti ž.