negativizmus -mu m. sústavný negatívny postoj, negatívne reagovanie;
negativistický príd.: n. postoj, n-á kritika;
negativisticky prísl.
negativizmus [n-t-] -mu m.
negativizmus [n-t-] -mu pl. N -my m. 1. iba sg. trochu kniž. ▶ sústavné zaujímanie negatívneho, odmietavého postoja, zdôrazňovanie záporných stránok javov: prehnaný n. kritikov; redaktori televízie so silnými sklonmi k negativizmu; prejavovať n.; zbaviť sa negativizmu v spôsobe vnímania okolia; S pribúdajúcim vekom sa z nás vytráca mladícky negativizmus. [V. Mikula]; Napriek nádychu negativizmu v spojení s pojmom lobing má táto činnosť aj pozitíva. [Slo 2002] 2. trochu kniž. ▶ prejav negatívneho myslenia, hodnotenia, záporný jav: hľadať v spoločnosti iba negativizmy; uvádza samé negativizmy; Starý pán, ktorý tu u nás zrejme trpí, a preto píše negativizmy. [Sme 2005] 3. iba sg. lek., psych. ▶ stav charakteristický pre isté vývinové obdobie (tretí rok života a puberta), v ktorom jednotlivec odporuje všetkému, čo od neho vyžaduje okolie: detský n.; prekonať obdobie negativizmu
negativizmus -mu m. ‹l› sústavné zaujímanie negatívneho postoja: lek., psych. stav, v ktorom jedinec odporuje všetkému, čo od neho vyžaduje okolie, charakteristický pre isté vývojové obdobie (tretí rok života a puberta)
negativizmus, -mu m. sústavný odmietavý, záporný postoj, sústavné záporné reagovanie: Pozitívna istota preklenovala priepasti medzi čírym negativizmom a chiliazmon. (Mráz);
lek. stav, keď duševne chorý reaguje na vonkajšie podnety odmietavo;
negativista, -u m. kto sústavne zaujíma odmietavý, záporný postoj, odmietavo reaguje na niečo;
negativistický príd.: n-é hodnotenie, n-é stanovisko, n-á kritika;