neférový príd. hovor. nečestný, nestatočný, nefér: n-é konanie;
neférovo prísl.: n. sa správať;
neférovosť -i ž.
neférovosť -ti -tí ž.
neférovosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto nie je čestný, kto porušuje dohodnuté pravidlá, platné normy, al. toho, čo nie je férové, nečestnosť; op. férovosť: n. športovca, rozhodcu; n. konania, správania; obviniť súpera z neférovosti; K futbalu patrí i tvrdosť, nie však neférovosť. [VNK 2001] 2. ▶ prejav nečestného, neférového správania, konania, nečestnosť: dopúšťať sa neférovostí; každá n. by mala byť potrestaná; Keď politik robí neférovosti v malom, určite ich bude robiť aj vo veľkom. [DF 2002]
neférový [ňe-], (neskl.) nefér1 [ňe-] príd. ‹a› hovor. nečestný, nestatočný: n. prostriedok; n. človek;
neférovo, nefér2, nefair [ňefér] prísl.: konať n.;
neférovosť -ti ž.